RPG- Sestrina návšteva

16. dubna 2018 v 3:34 |  RPG záznamy
Miestnosť: Nemocnica (rpg) Nádvorie (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Naysa Nequiel
Dátum: 1. 7. 2013


Mirana Christie Taylor * Dokonalé šťastie.. Áno, len takto vie opísať pocit, čo sa jej zmocnil pri prvom pohľade na jej dcérku, a ktorý ju neopúšťa ani o deň neskôr, a pravdepodobne ju neopustí už nikdy. Momentálne pri sebe nikoho nepotrebuje, len keď má Karou v náručí. Aj Armasa poslala konečne sa vyspať, a vyslovene mu zakázala chrápať tu pri nej. Veď väčšina domu je hotová, má sa kde zložiť. A Mikeho poslala kade ľahšie, lebo nezniesla tie jeho "múdrosti". A tak si svoj poklad užíva sama; jej smiech, nezrozumiteľné zvuky a zvedavé pohľady a pohyby.*
Naysa Nequiel *Akonáhle ju zastihla sova, že už je znova tetou, obratom zaslala odpoveď, že sa isto zastaví. Predsa však počkala nejaký ten deň. Nechcela tam len tak vbehnúť a hlavne chcela, aby sa z dieťaťa tešila hlavne Miri. Pripravila oba svoje nové poklady na cestu a pomaly sa blížila k nemocnici. Keď ju však v diaľke zbadala, okamžite pridala. Nevedela sa už dočkať. Skúmala tie dve malé v kočíku. Celé po tatovi. Uškrnie sa predtým, než sa spýta na číslo sestrinej izby. Keď podíde až ku dverám, krátko zaklope. Predsa len... Možno ani nie je v izbe.*
Mirana Christie Taylor *Napriek očareniu si skoro uvedomí, že sa k jej izbe niekto blíži. Najprv ju ten (zá)pach prekvapí, no rýchlo ho rozozná a pokrčený nos vystrieda úsmev. Pozrie na dvere, očakávajúc klopanie, ktoré o malú chvíľu začuje. Pohne sa, že jej pôjde otvoriť, no tvár jej skriví bolesť a len sa nižšie zosunie na posteli. Nechápe to, nechápe, prečo je taká slabá a prečo liečiteľstvo nijako nepomáha.* Poď ďalej! *zakričí dosť nahlas a trochu chrapľavo.*
Naysa Nequiel *Mierne sa zamračí, keď začuje sestrin chrapľavý hlas, no to už aj mieri s kočíkom (samozrejme prispôsobeným nemocničnému prostrediu :D) k jej posteli.* Sestraaaaaa!! Ani nevieš, ako sa s tebou teším! Teda s vami! Och.. To je také úžasné!! Nečakala som, že to na teba takto príde!* okamžite na ňu spustí a jemne ju objíme.* Len mi robí starosti ten tvoj hlas...* podozrievavo sa na ňu pozrie. Jej upíri pach si ani nevšíma. Zdá sa, že si na neho až príliš rýchlo zvykla, hoci trošku smradu tam cíti. Ale čo tam po ňom, keď je to jej sestra!*
Mirana Christie Taylor *Vyvalí oči na tú ozrutu, čo jej sestra priviedla so sebou, a rozmýšľa, ako ju tu s ňou pustili. V každom prípade ju to ale netrápi, keď sú to jej neterky! Alebo synovci.. alebo oboje?* Naysi! Tak rada ťa vidím, skvelé, že si prišla hneď! *Stále trochu chorobne vyzerajúca a pochudnutá tvár sa jej rozžiari šťastím a objíme sestru, dávajúc pritom pozor, aby neublížila Karou.* Och, s tým si nerob starosti. Len sa spamätávam z posledných týždňov a z pôrodu. Dala mi riadne zabrať, *napriek slovám s láskou pohladí maličkú po hlávke.* A ty sa pochváľ! Ukáž, či sú po mamke alebo po tatkovi, *uškrnie sa a pokúsi sa na posteli posadiť.*
Naysa Nequiel *Aj napriek tomu, že jej sestra tvrdí, že je v poriadku, pridá trochu svojho liečiteľstva. Cíti jemne brnenie v celom tele. Akoby energia prechádzala až k sestre. Takže by jej to mohlo o niečo viac pomôcť.* Nemohla som si nechať ujsť pohľad na svoju prvú neterku!* zvýskne od radosti, hľadiac na malý batôžtek v sestriných rukách. Vidí, ako sa aj Miri naťahuje, takže vyberie tie dve malé z kočíka v takých tých prenosných veciach a kočík odloží bokom.* Podľa mňa sú celé po tatkovi. A hlavne tým spánkom,* uškrnie sa na sestru, usadiac sa na posteľ vedľa nej. Ešteže je voľná.*
Mirana Christie Taylor *Zacíti akýsi príval energie a pozrie na sestru. Prekvapí ju ale, že to pomáha. Cíti sa o čosi silnejšie, aj keď nechápe, ako je to možné. Asi nemám nič, čo by som na liečiteľstvo minula, pomyslí si, a rozhodne sa, že sa týmito úvahami bude zaoberať neskôr. Veselo sa zasmeje, keď začne Naysa výskať, a je rada, že je Karou hore, a že nezvykne plakať. Neskutočne pokojné dieťa.* Neboj sa, ešte si ju užiješ! Taká skvelá mamička mi bude určite pomáhať, *uškrnie sa. Keď už konečne normálne sedí, môže do sestriných batôžkov nahliadnuť bez ťažkostí.* Dievčatká! *zvýskne tentoraz - pre zmenu - ona.* A aké sú nádherné! Teda rozhodne aj po mamičke, *uškrnie sa a na chvíľu venuje pozornosť Karou, ktorá začala byť nezvyklo nepokojná.*
Naysa Nequiel No neviem, či som tá najvhodnejšia voľba,* zachichoce sa krátko a pri sestrinom výskaní sa len viac uškrnie. Nečakala až takúto reakciu, veď z jej strany už raz tetou je. A to tiež dvojnásobnou.* A už máš aj meno? Či zatiaľ je to len tvoj malý batôžtek lásky?* znova sa krátko zasmeje, očami behajúc po jej malých drobcoch. Tí si však žiadnu starosť z toho, že sú mimo domova, nerobia. A toto sa jej páči.* No.. Ani tým si nie som istá, že dačo majú aj po mne,* zasmeje sa, avšak tajne dúfa, že aspoň jedna bude ako ona. Elchan už má priveľa napodobenín. Už by aj ona rada mala svoju...*
Mirana Christie Taylor *Vážne prikývne.* Samozrejme, že áno. A určite lepšia, ako nejaká cudzia ženská, čo by sa mi promenádovala v dome.. *zasmeje sa a na jej otázku prikývne.* Máme. Karou. Karou Taylor Kappanen, *hrdo ju predstaví celým menom.* Ale určite áno... Kým Karou spala, vyzerala byť celá po mne. Ale keď otvorila oči... celkom ako Ariho, *láskyplne sa na dcérku usmeje, a tá jej úsmev oplatí.*
Naysa Nequiel *Nad jej slovami o opatrovateľke sa len zasmeje. Je v tom predsa len kúsok pravdy. Ani ona by nikdy nechcela hocijakú ženskú v dome.* O.. Karou Taylor Kappanen. Krásne meno,* pochváli výber a nakloní sa k sestre, hľadiac do očí svojej malej neterky.* Vitaj medzi nami, Karou,* usmeje sa na ňu a jemne ju pohladí po líci. Nádherná. Celá mama. Ale ani otec sa nezaprie.*
Mirana Christie Taylor Ďakujem, *usmeje sa na sestru.* A čo tvoje poklady, aké mená ste im vybrali? *spýta sa a pohľad prenesie na dievčatká pri Nayse. Tytil s Isi sú už dávno veľký, a tak sa ďalším malým prírastkom do rodiny iba teší. Aj keď na prvom mieste je teraz Karou.*
Naysa Nequiel Hmm.. Zaujímavé,* zasmeje sa najprv pri sestrinej otázke.* Ja som bola asi hladná. A Elch.. To bolo asi prvé, čo mu prišlo na rozum,* uškrnie sa od ucha k uchu.* Nara a Nuthella,* povie nakoniec, podíduc k svojim pokladom a jemne obe pohladiac po líci.*
Mirana Christie Taylor *Zvedavo nadvihne obočie pri sestrinom smiechu a prvej odpovedi. Celkom nechápe, kam tým mieri, a čo za mená to tie deťúrence mohli dostať. A potom len prekvapene párkrát zažmurká.* Nara... okej, normálne... Ale Nuthella? *Musí sa zasmiať.* Ale páči sa mi, naozaj áno. *Ubezpečí ju, ak by si jej smiech náhodou zle vysvetlila.*
Naysa Nequiel *Presne očakávala takúto reakciu. Aj preto sa len znova uškrnie, dívajúc sa raz na svoje malé poklady, raz na ten sestrin. Všetky sú nádherné. Snáď si budú rozumieť a v podstate budú spolu viac-menej vyrastať. Zadíva sa na Karou. Všimne si jej bledú pokožku.* Aha.. Takže ďalší zubáčik do rodiny?* uškrnie sa. Príde jej to chvíľami vtipné a chvíľami ju to mrzí. Po matkinej smrti sa takto stratila línia elfov. Ani jej malé nezdedili nič z jej predchádzajúceho života. Snáď by jej neušli menšie zašpicatené uši na vlastných deťoch. A možno je to aj fajn, že sú vlkolaci všetci. Aspoň sa nikdy nemôžu považovať za malé bezbranné stvorenia.*
Mirana Christie Taylor *Je rada, že Naysa pochopila, že sa jej tie mená naozaj páčia. Mlčky ju sleduje, ako si obzerá všetky dievčatká, a mimovoľne sa pousmeje. Na jej otázku prikývne, a troška posmutnie.* Áno. Ani som nič iné nečakala... Aj keď mi je to trocha ľúto, *prizná sa a sklopí pohľad. Nemôže povedať, že by nebola rada, alebo dokonca radšej, keby je Karou elfka. Takto sa už v jej rodine žiaden elf nevyskytne...* A tvoje sú vlkolačky, však? *spýta sa, aj keď si je viac-menej istá, keďže žiadne elfské črty v ich tváričkách nepostrehla.*
Naysa Nequiel *Na sestrinu otázku len krátko prikývne. Z jej hlasu rovnako počuje tie isté myšlienky, ako má ona sama - už v ich rodine nie je elf.* Tajne som dúfala, že by sa nejaké tie gény k nim mohli dostať. No vyzerá to tak, že márne,* povie nakoniec s ťažkým povzdychom. Pomaly sa postaví.* Rada som ťa videla, sestruš. Ale už asi budem musieť ísť,* kývne hlavou na svoje dve dcérky, ktoré sa začali nemotorne vrtieť a vidí na ich tvári, že o chvíľu spustia plač. A to tu nechce.*
Mirana Christie Taylor *Jemne pokrčí plecami. Už s tým nenarobia nič. Iba keby sa stal nejaký zázrak, že by v nej z jej pôvodnej rasy niečo zostalo a prešlo to na ďalšieho potomka. Ktorého dúfa, že sa čoskoro dočká. Všimne si, ako sa Naysa dvihla, a trocha sa začuduje. Ale rýchlo ju to prejde. Predsa, maličké tak dlho mimo domova asi nevydržia. Je zvedavá, ako na tom bude s cestovaním a návštevami Karou..* Ja teba tiež. A dúfam, že budem čoskoro môcť navštíviť aj ja teba, *usmeje sa, a preloží si dcérku do jednej ruky, aby tou druhou mohla sestru tak mierne nemotorne objať.*
Naysa Nequiel Tak to dúfam aj ja!* povie so smiechom. Skloní sa k nej, aby ju objala a potom už dvíha opäť malé a položí ich do kočíka.* Teším sa s tebou, veľmi!* vo dverách sa ešte otočí na sestru, na rozlúčku jej zakýva a potom celkom rýchlo opustí priestor nemocnice.*
Mirana Christie Taylor *Pustí ju, a znova poriadne chytí Karou, ktorá sa začala nespokojne metať. Pozerá, ako Naysa ukladá deti späť do kočíka a kráča s ním von z izby.* Ďakujem, aj ja s tebou, *usmeje sa na ňu ešte a tiež jej zakýva, kým sa dvere nezatvoria a ona neosamotnie so svojím pokladom.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama