RPG- V stajni 1

1. dubna 2018 v 1:27 |  RPG záznamy
Miestnosť: Les, stajňa (rpg), Pub u šialenej čarodejnice (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Victor Gray
Dátum: 27. 3.-4. 4. 2013


Mirana Christie Taylor *Prešlo už pár hodín, čo utiekla od jazera a odvtedy sa bezcieľne túlala lesom. Teraz sedí vysoko na strome, počúva neutíchajúci dážď, hromy, a tiché pukanie konára pod sebou. Vôbec ju to ale netrápi. Mohol by sa zlomiť. Mohla by spadnúť. Mohla by umrieť. Ale nemôže. Teda umrieť nie. Ten konár sa zlomí, to vie určite. Práve preto na ňom sedí. Chce vedieť, aké to je spadnúť z tridsať metrovej výšky v tomto tele. A aj to zistí. Nie ale kvôli zlomenému konáru, ale ďalšej šokovej terapii, keď si odhrnie mokré vlasy z tváre. Z pier jej vyjde výkrik, nie kvôli náhlemu pádu, ale kvôli bolesti, čo jej znova vystrelí do mozgu. "Vďaka" tomu ani poriadne necíti ako dopadne na zem, len tam vzlykajúc leží a preklína svoj život, ktorý si nemôže vziať. Najprv si myslela, že by ju mohli zabiť tie elektrošoky, alebo čo to je, no aj keď neprestávajú, nemá pocit, že by ju zabíjali. Po pár minútach sa, ako vždy predtým, postaví, utrie si slzami a dažďom zmáčanú tvár a rozbehne sa ďalej do neznámych končín lesa.*
Victor Gray *Prešlo pár dní odkedy mu prišla pomôcť Dahli a rana sa mu celkom zacelila. Bodaj by nie.. to by chodil deravý ako sito. Už dlhšie mal chuť vyraziť na lov, no musel čakať. Predsa len, mohol by na niekoho naraziť a to nepotrebuje. Prinajlepšom by sa nič nestalo, no prinajhoršom.. s dierou v hrudi.. nechýbalo by veľa. Nechá sa unášať vzdialenými pachmi, vyrážajúc za tými najchutnejšími.*
Mirana Christie Taylor * Nenávidím sa, nenávidím sa, nenávidím sa... tie slová si opakuje stále dokola. Cíti sa ešte horšie ako po prebudení a pochybuje, že ju teraz niekto presvedčí, že jej život má cenu. Je netvor, príšera prahnúca po krvi, bola by schopná zabiť matku aj sestru.. Ani pohľad na snubný prsteň jej na chuti žiť nepridá. Podviedla ho, bola mu neverná, dokonca dvakrát! Po lícach jej stečú ďalšie slzy, ktoré sa už ani nenamáha utierať. Zacíti, ako sa jej o nohy ponorené v potoku obtrie ryba a na chvíľu ju to vráti z ponurých myšlienok do reality. Obzrie sa okolo seba a zistí, že to tu spoznáva. Ako to, že si to neuvedomila skôr? Rýchlo sa postaví a rozbehne sa preč, skoro sa nedotýkajúc zeme. Topánky stratila dávno pred touto "prestávkou", sukňa šiat dostala amazonský strih a jeden rukáv drží len na posledných pár nitôčkach. V daždi, ktorý konečne začína ustupovať, jej kroky ani nepočuť. Zastane, aby sa obzrela, kam sa dostala tentoraz, a telom jej znova prejde triaška. Potlačí výkrik, no klesne na kolená. Prečo musí byť tak ťažké umrieť? pomyslí si, a napadne jej, či môže umrieť od vyčerpania. Alebo od smädu. Pochybuje ale, že by mala toľko šťastia. Ari sa vráti, bude ju hľadať. Najprv u Sigiho, a keď zistí, že tam nie je, do lesa. A buď ju nájdu tu, alebo sa úplne zblázni a pôjde na hody do mesta.*
Victor Gray *Ten neprestávajúci dážď je otravný, no napriek tomu cíti svoju korisť aj v daždi. Dvoma dlhými skokmi schytí jeleňa a prelomí mu krk napoly. Ani na chvíľku nestihne privrieť oči a už v ňom žblnkoce krv. No tá je slabá, slabšia než on. Potrebuje ľudskú, elfskú.. hocijakú, len nie túto. A čo najskôr. Privrie oči a sústredí sa na pachy, pričom hľadá nejaký silný, chutný. Stále sa nestihol dať dokopy z regenerácie. V diaľke zacíti nejaký známy pach, navyše upírsky k tomu. Ženský. Nechápe, kto by to mohol byť, no zvedavosť ho ženie za ním. Za ňou. Keď ju tam nakoniec uvidí, pery sa mu skrivia do širokého úsmevu. Čo lepšie by tu mohol nájsť, než mladú upírku. Preňho to určite len pri jedení neostane. Schuti si oblíže pery a vykročí k nej. Keď si vyjasní kto to je, v hlave sa mu vynárajú spomienky na ich nie až tak dávnu zábavku.*
Mirana Christie Taylor *Tá myšlienka ju celkom zaujme. Čo by sa stalo, keby začne zabíjať? Zabili by oni ju? Alebo by ju poslali do nejakého nápravného zariadenia pre nezvládnuteľných upírov? Pomaličky sa postaví na nohy, a začína byť na tom naozaj zle, keď sa tou myšlienkou začne vážne zaoberať. Rýchlo sa zorientuje a pohne sa smerom, kde tuší prítomnosť potravy. Spraví čokoľvek, len aby toto peklo už prestalo. Nečakane ale čosi zacíti. Známy pach, až pridobre známy. Na jazyku už dokonca cíti jeho chuť. A tak namiesto behu otočí sa jeho smerom, žmurkajúc, aby v diaľke rozoznala jeho približujúcu sa postavu. Na tvári sa jej usadí úsmev, no ten sa vytratí najprv spomenutím si, čo len pred pár hodinami spravila, a potom keď je už bližšie a lepšie naňho vidí. Automaticky začne cúvať smerom od neho, no zároveň dúfa, že to len zle vidí, alebo sa ju snaží vystrašiť. To predsa nemôže byť možné! Má byť preč!*
Victor Gray *Čím je pri nej bližšie, tým lačnejšie na ňu hľadí. Keď si však všimne, že začne cúvať, v mysli sa zasmeje. Bojíš sa, dievčatko? pomyslí si veselo.* Miri! Počkaj! *povie kľudným hlasom.* To som predsa ja.. *dopovie tichšie a vyžíva sa v zdĺhavom kráčaní. On lovec a ona jeho korisť, tak to má rád. Premiestni sa hneď vedľa nej a povzdychne si, keď ju chytí za ruku.* Čo si to vyvádzala? Veď vyzeráš, akoby ťa niekto napadol! *pokrúti hlavou a začne sa nasilu pretvarovať na Sigiho. Možno.. možno by to chcela znovu. Tak ako predtým.*
Mirana Christie Taylor *Začuje jeho hlas, naozaj znie ako Sigi. Ale prečo potom vyzerá ako.. ako ten druhý?? Sám jej povedal, že sa ho zbavil. Žeby jej klamal? To si nemyslí.. Preto síce zastane, ale ostane obozretná. Aspoň má dôvod nevymýšľať efektívne spôsoby skoncovania so životom. Mykne rukou, za ktorú ju chytí, a pochybovačne sa naňho zahľadí.* Ktorý ty? *spýta sa, hľadajúc v jeho výzore aspoň náznak toho, že je to skutočne Sigi.* To nie.. to ja som niekoho napadla, *povie odmerane a zahanbene zároveň, keď sa jej tá scéna znova zjaví pred očami.*
Victor Gray *Uškrnie sa na jej otázku. Ten najhorší.. povie si pre seba. Prejde jej druhou rukou k tvári a usmeje sa na ňu.* Sigi.. to mi snáď neveríš? *pohladí ju po líci a odhrnie jej vlasy, pričom mu pohľad spadne na jej krk. Stačí mu len pohľad a vidí ako tam tečie jej chutná krv.* Ty? Koho? *opýta sa priamo.* Mala si ostať pri mne. Niečo takéto by sa nestalo. *povzdychne si. Zdá sa mu, že to hrá celkom dobre. Ako by aj nie, keď je to jeho druhé ja.*
Mirana Christie Taylor *Stále si nie je istá, kto to pred ňou stojí, preto sa uhne, keď k nej načiahne ruku. Prejde ňou ale triaška ako neutíchajúci dôsledok tých čudných elektrošokov, no tentoraz to ustojí, len ruky zovrie do pästí.* Povedal... povedal si, že je preč. Tak prečo potom vyzeráš ako on? *Nevie, či mu má veriť, aj keď sa správa celkom presvedčivo. Pozerá naňho až pokým sa neopýta, koho napadla. Sklopí pohľad, aby skryla slzy, ktoré by sa aj tak stratili medzi dažďovými kvapkami.* Mamu. *povie jednoducho.* Ja viem, *tiež si povzdychne.* Ale aj tak odídem. Nezvládam to, *pozrie mu späť do očí, a snaží sa v nich nájsť Sigiho. Predstava, že by to bol ten jeho vnútorný hlas.. spomenie si, čo spravil Nayse, a inštinktívne sa mykne, až sa mu vytrhne, no stále stojí na mieste.*
Victor Gray *Vidí, že mu stále neverí, no ako ju presvedčí? Ako jej dokáže, že je Sigi? Jedine ak..* Veď aj je. Len som sa v tejto podobe zasekol. *uškrnie sa.* Chcel som tú schopnosť znovu použiť, či skôr.. byť nenápadnejší. *vysvetlí a pozrie jej do očí.* Pri tebe. *usmeje sa. Keď vidí, ako sklopila pohľad a vypočuje si jej slová, znovu k nej natiahne ruku a pohladí ju.* Odídeš? Kam? *opýta sa zaskočene.* Nechcem aby si odišla, nie teraz! *posledné slová povie trochu prísnejšie, tentoraz preniklo viac jeho skutočnej osoby do hlasu. Keď ju vidí, ako sa ho bojí, v mysli sa zasmeje a podíde k nej znovu bližšie.* Neveríš mi, vidím to na tebe. No poviem ti niečo, čo vieme len my dvaja. *povzdychne si. Chytí ju za boky, pritiahne si ju tak blízko, aby sa mu nemohla vyšmyknúť a pozrie jej do očí.* Spali sme spolu a ty to vieš. *povie potichu, akoby to malo navždy ostať tajomstvom.*
Mirana Christie Taylor *Zamračene naňho pozerá, kým jej vysvetľuje, prečo vyzerá tak ako vyzerá.* Sme tu sami. Načo chceš byť nenápadný? *skúsi ešte, no dovolí mu dotknúť sa jej. Tá náhla zmena tónu jej príde podozrivá.* Spomínala som ti to. Že chcem na nejaký čas odísť. A áno, práve teraz. Kým neublížim ešte niekomu ďalšiemu. *Ku koncu stíši hlas a spomenie si na svoje "plány". Všimne si, ako sa k nej priblíži a o krok cúvne. Pokúsi sa mu vytrhnúť, keď si ju k sebe pritiahne, no nedarí sa jej.* Pusť ma, *povie mrazivým hlasom, a následne ho celkom stratí. Obzrie sa po tých slovách okolo, aj keď vie, že tam určite nikto nie je.* O tom nikto iný nevie, *šepne tú jasnú pravdu a po chvíli sa trocha uvoľní.* Aj tak ma ale pusť, *poprosí ho a odhrnie si vlasy z čela, kam sa jej zas prilepili.*
Victor Gray *Pokrúti hlavou.* Nechcem byť nenápadný tu. Chcem byť nenápadný pri tebe. *povie potichu a uhne pohľadom. Spomínala? opýta sa sám seba. Zrejme by sa mal začať správať, že o všetkom vie, inak by sa mohol prezradiť. Zatiaľ by to nebol dobrý nápad. Keď sa mu pokúša vytrhnúť, nepúšťa ju. Nechce. Sleduje ju, ako sa obzerá a na tvári sa mu objaví úsmev.* Máš pravdu, nikto iný. *zaklame potichu. Keď ho poprosí, aby ju pustil, pokrúti hlavou, nahne sa k nej a pomaly ju pobozká.* Až po tomto. *šepne milo a uvoľní zovretie. Jej pery.. pripomínajú mu tie spomienky. No chce ju. Chce znovu okúsiť jej telo, no tentokrát on sám *
Mirana Christie Taylor Ale vydesil si ma,*namietne.* Vážne sa nechceš premeniť späť? Táto podoba.. no, normálne si mi sympatickejší, *trocha sa uškrnie, no potom sebou znova mykne. To ako ju pobozká.* Prestaň, *hlas jej prejde do šepotu a hneď využije toho, že uvoľnil zovretie a odstúpi od neho na menej intímnu vzdialenosť. Chvíľu mlčí, pozerá naňho a počúva dážď. Jej pozornosti sa začínajú dožadovať nepríjemné spomienky, až znova skloní hlavu a zahľadí sa na roztrhnuté šaty.* Pamätáš.. ako si mi vtedy, v posteli, povedal, že nemusím zomrieť? *odmlčí sa, no pohľad nezdvíha.* Nie je to pravda. Už som mŕtva. Pre mamu. *Vráti sa k tomu, prečo tu pobehuje po lese v takom stave.* Nevravela som ti to hneď ako mi to Ari povedal, nechcela som na to myslieť. Ale teraz, keď som ju stretla.. dúfala som, že sa jej názor na moju premenu za ten čas zmenil. No je to ešte horšie. A po tomto.. *hlas sa jej zlomí, aj tak ju prekvapuje, že dokázala rozprávať tak dlho. Čakala, že sa znovu rozplače, no dnes už asi vyplakala svoju dávku sĺz pre mamu. A tak len ticho stojí, nevšímajúc si, že kvôli vlasom zas nič nevidí.*
Victor Gray *Zasmeje sa tlmene.* Vydesil? *uškrnie sa, no na jej otázku len pokrúti hlavou.* Nie, pre istotu. *zahovorí, no keď začuje jej šepot a keď sa od neho vzdiali, začuduje sa. Vie, že sa s ním zasnúbila, no to mu nijako nebráni. Ešte sa s ňou pekne pohrá. Hľadiac na jej šaty, uškrnie sa a kráča k nej znovu bližšie, počúvajúc tie slová.* Stačilo. *odhrnie jej vlasy z očí a pozrie jej do tváre.* Debbie, je.. nemá nás v láske. *zaškrípe zubami.* Je to proste stará elfka. Jej názor zrejme nezmeníme. *povzdychne si. Začína ho trochu nudiť to čakanie. Možno ju prirazí o prvý strom, ktorý bude najbližšie. Alebo nie.. o druhý.. nech ju nechá čakať.* Naysa by to možno dokázala. *usmeje sa na ňu a zoberie si jej tvár do dlaní.* A čo sa tohto týka.. *zasmeje sa a znovu ju pobozká.*
Mirana Christie Taylor *Nebadane pokrčí plecami. Keď nie, tak nie.. Jeho úškrn si kvôli vlasom nevšimne, ale počuje, ako sa k nej blíži. Smutne naňho pozrie, a žiaľ, musí s ním súhlasiť. Hlavne po tom, čo ju napadla, pochybuje, že by ju znova mohla považovať za svoju dcéru, za to opustené dievča, čo si adoptovala.* Naysa to už dokázala, *upozorní ho a privrie oči, keď jej vezme tvár do svojich dlaní. Čakala ten bozk, aj mu ho opätuje, no potom jeho ruky stiahne, objíme ho a privinie sa k nemu. Prekvapene jej to príde príjemnejšie ako bláznivé pobehovanie po lese a vyhýbanie sa všetkému živému. Nie je sama.*
Victor Gray *Hľadí jej do tej smutnej tváre a pripomína mu to Alex. Kedysi dávno. Alebo nie až tak dávno?* Ach.. takže ona ti už nepomôže. *skonštatuje potichu. Keď mu opätuje bozk, začuduje sa na moment a nechá ju, aby mu stiahla ruky. Keď sa k nemu privinie, na tvári mu to vyčaruje skutočný úsmev. Možno sa ani nebude musieť namáhať. Taktiež ju objíme a nechá ju len tak stáť v jeho náručí, pričom si položí hlavu na jej plece.* Viem, že je to ťažké, no teraz máš aj novú rodinu. *pošepká jej do ucha.* Máš nás. *šepne jej znovu a rukou jej prejde po chrbte.*
Mirana Christie Taylor *Na malý okamih sa usmeje, keď ju tiež objíme. Novú rodinu.. to áno, ale čo ak sa nechce vzdať tej starej? V nejakom kútiku mysle si spomenie, že toto je vlastne už jej tretia rodina. A keď sa s Armasom vezmú, štvrtá. Aj by sa zasmiala, keby to bola iná situácia. Zacíti jeho pohladenie, cez mokré šaty ako chladivý dotyk, a ticho si povzdychne.* Nechcem, aby to bolo také ťažké. Chcem sa dať rýchlo doporiadku a žiť ako predtým. *znova vysloví svoju nesplniteľnú túžbu a zavrie oči, akoby sa jej to tým mohlo splniť.*
Victor Gray *Jej mokré šaty, roztrhaná sukňa.. uškrnie sa. Dlho na nej totiž neostanú.* Žiť ako predtým? *opýta sa veselo.* Nič už nebude také, ako predtým, Miri. *prevráti očami a odtiahne sa od nej na moment.* Síce si upír, no aj tak.. nemôžeš byť v takých premočených veciach. *povie jej potichu a prsty jej položí na plecia, pričom začne nenápadne oddeľovať kúsky látky, ktoré držia oblečenie na nej, od seba.*
Mirana Christie Taylor *Vie, že má pravdu. A to ju bolí najviac. A tiež ten jeho veselý tón, akoby hovorila o maličkostiach. Keď spomenie premočené veci, pomyslí si, že ju vezme k nemu, čo by ju aj celkom potešilo, po takom dlhom čase strávenom v daždi. Namiesto toho ale začuje tiché trhanie látky. Prekvapene naňho pozrie.* Mne to nevadí. Nie je to po prvýkrát, *povie nezaujato a strasie jeho ruku.* A ty si mokrý tiež, *podotkne.*
Victor Gray *Jej prekvapený pohľad ho ani tak neprekvapuje, no len sa pousmeje. Keď strasie ruku, premiestni sa za jej chrbát, objíme ju a jednou rukou jej odhrnie vlasy z krku.* Ale bez šiat je to pohodlnejšie, nemyslíš? *pošepká jej tesne pred tým, než prenikne tesákmi do jej kože. Na jazyku znovu zacíti jej krv, no tentokrát on sám, nie cez Sigiho telo. Konečne sa dostal k silnejšej krvi, než zvieracej.*
Mirana Christie Taylor *Trocha spomalene sa otočí, keď sa premiestni za ňu. Prekáža jej táto jeho podoba, stále musí myslieť na to, čo spravil Nayse, čo ona spravila mame.. a je znova na začiatku.* Čo má byť pohodlnejšie? Státie v daždi? *Ako dohovorí, ucíti malé pichnutie a zadrží dych. Úľavou vydýchne, a s privretými očami myslí na to, ako sa im to už dvakrát vymklo spod kontroly.* Sigi.. už nie. Myslím, že sme to prehnali už dosť. *Kútikom oka naňho pozrie a dúfa, že ju poslúchne. Naozaj to viac nemôže riskovať.*
Victor Gray *Sleduje jej pohyby a je si istý, že táto jeho podoba mu vážne nepomáhala. Keď je však za ňou, cíti zmenu v jej hlase. Alebo sa mu to len zdá?* Nie, to určite nie.. *šepne, keď sa po chvíli odtiahne od raniek, ktoré jej spôsobil. Zaskočí ho však slovo 'dvakrát.' Dvakrát?! Sigi, ty zvrhlík.. uškrnie sa v mysli. Takže toto robil, keď sa ho zbavil? Znovu si to s ňou rozdal?* Určite sa to nestane.. *pošepká jej.* Tentokrát si dám pozor. *pohladí ju po krku a snaží sa čo najviac napodobniť Sigiho chovanie a znovu sa prisaje na jej ranky.*
Mirana Christie Taylor Tak čo potom?*spýta sa ticho, aj keď odpoveď pozná. Pitie krvi jej spôsobuje akú-takú úľavu, nie je to ale také ako zvyčajne. Našťastie. Otvorí ústa na ďalšie protesty, no začuje jeho šepot.* Prepáč, ale v tomto ti fakt neverím, *vykrúti sa mu, keď znova zacíti na krku jeho pery. Popravde, aj on je dôvod, prečo chce odísť. To ako ju od premeny priťahuje ju v kútiku duše desí, nehovoriac o tom, že spolu spali.* Čo keby sme sa šli niekam schovať? Už mi ten dážď lezie na nervy, *povie akoby nič, a prehrabne si rukou mokré vlasy. V tej chvíli do nej znova akoby udrie blesk, pred očami sa jej zatmie a zrúti sa na zem. Od bolesti jej z očí vyhŕknu slzy, napína svaly, aby potlačila triašku. Kedy to konečne prestane? spýta sa v duchu a so strachom pozerá na svoje ruky.*
Victor Gray *Jej otázku potichu odignoruje. Ona vie, čo tým myslel. Keď sa mu však vykrúti, pousmeje sa. Cíti jej myšlienky vo svojej hlave a snaží sa ich roztriediť. Odkedy sa vzdal levitácie, táto schopnosť sa u neho začala celkom rýchlo rozvíjať. Keď si vypočuje, ako ju čoraz viac priťahuje, len sa poteší.* To je dobrý nápad. *prikývne ochotne, no potom ju uvidí, ako sa zloží na zem. Vidí tie slzy v jej očiach a čuduje sa jej myšlienkam. Je z toho poriadne zmätený. Pribehne k nej čo najrýchlejšie a chytí ju za ruku. To posledné čo potrebuje je, aby mu tu odpadla. Požaduje aspoň trochu aktivity z jej strany.. načo mu bude nehybná?* Čo sa to deje, Miri? *vyzvedá, keď pri nej sedí.*
Mirana Christie Taylor *Jeho súhlas s premiestnením počuje akoby z diaľky, ani to že je pri nej si nevšimne kým ju nechytí za ruku a neprihovorí sa jej. Tá najväčšia bolesť už prešla, pomaly si spomína, že sa jej dačo pýtal a tak k nemu zdvihne ubolený pohľad.* Ja.. neviem, *povie roztrasene.* To už pri mame. Chytila som ju za plece a zrazu akoby do nás udrel blesk, alebo nás kopla elektrina. Akurát to šlo.. zo mňa, *nechápavo pokrúti hlavou. Vôbec tomu nerozumie, a to ju na tom desí najviac. Že nevie ako a prečo sa to deje. Zamyslene ho pohladí voľnou rukou po tej jeho, ktorou ju drží, no nič sa nestane.* Nechápem, *zamrmle si popod nos, a odvráti od ich rúk pohľad.*
Victor Gray *Povzdychne si, keď ju vidí takúto. A to si chcel užiť. No zrejme z toho nič nebude, ak tu budú trčať čo i len o sekundu dlhšie. V mysli sa mu vynorí jedna opustená stajňa.. či skôr, opustená od jeho návštevy. Čo už, bola blízko lesa a predsa len je človek chutnejší. Nie, žeby tie kone boli schopné utiecť, predsa nebude plytvať jedlom.* Elektrina? *nadvihne jedno obočie. Už mu začína svitať. O takomto niečom čítal ešte ako Sigi, keď sa u nich rozvíjala pyrokinéza.* Nemusíš. Ideme do sucha, okamžite. *povie jej priamo, nehľadiac na to, či sa jej to bude páčiť, alebo nie a premiestni sa rovno na nedávno uloženú kopu sena.*
Mirana Christie Taylor *Len nemo prikývne, ale je trocha sklamaná, že jej to nevie vysvetliť ani on. Asi sa bude musieť spýtať Armasa. No bude trvať ešte pár hodín, kým sa vráti. Alebo by mohla ísť za ním. Síce nechcela, aby ju jeho rodina videla takúto zúboženú, ale čo po nich, keď bude pri ňom.. Z myšlienok ju vytrhne Sigiho hlas. Prekvapene naňho pozrie.* Kam..? *spýta sa, no to sa už ocitnú kdesi.. čo? Stajňa? Spomenie si na tú za maminým domom, ktorú dala postaviť pre Naysine deti, a smutne sa pousmeje.* No, skôr som mala na mysli niečí dom, ale ani toto nie je zlé. *Spomienky na mamu vystriedajú iné, z čias, keď bola ešte malá a kone mali v každej rodine. Aj keď je stajňa prázdna, cíti jej typickú vôňu, a kopa sena láka sa v nej uložiť. S neprítomným úsmevom odstúpi od Sigiho a ľahne si do sena, akoby mala znova sedem a vytratila sa z domu. Zavreté oči túto ilúziu ešte spríjemňujú, až zabúda, že sedem už dávno nemá, že už nie je ani len elfka, a v tejto chvíli ani sama.*
Victor Gray *Elektrina.. rozmýšľa stále a usmieva sa. Už prišiel na to, čo to je, no nepovie jej to. Nechá ju nateraz v nevedomosti.* Dúfam, že sa ti tu páči. *povie po chvíli. Dúfa, že zmena miesta jej pomôže zbaviť sa tých zábran. No nechce, aby tú schopnosť použila naňho, aj preto to suché miesto. Naviac, obaja by sa tých mokrých vecí mali zbaviť.* Keďže si spomínala elektrinu.. ako vieš, voda sa s ňou veľmi dobre priatelí. *uškrnie sa, keď si ľahne tesne k nej a prejde rukou po mokrých šatách, ktoré má na sebe zatiaľ oblečené. Otočí sa k nej a usmeje sa.* Bolo by najlepšie, ak by tu boli nejaké suché veci, no myslím, že ti bude musieť stačiť seno. *povzdychne si. Hra na starostlivého a milého upíra ala Sigi sa mu celkom zapáčila. Alebo je schopný pretvarovať sa, len aby ju znovu dostal do postele? Či práve v tomto prípade.. do sena?*
Mirana Christie Taylor *Naozaj naňho na chvíľu zabudla, preto otvorí oči rýchlo a prekvapene a strhne sa, keď ju znova zaskočí tou podobou. Usmeje sa ale a prikývne.* Páči. Ďakujem. *Aspoň ju to priviedlo na iné myšlienky. Znova zavrie oči, trocha sa v sene pomrviac, a bez toho, aby oči otvorila ho počúva. Až ju to uspáva.* Áno, tiež mi to napadlo. Tiež nápad, behať v daždi po lese, keď som si ani poriadne nezvykla na toto upírske telo, *prevráti nad sebou očami a otočí sa nabok k nemu. Nad jeho starostlivosťou sa ale musí zasmiať.* Povedala som ti, že mi trocha vody nezaškodí. Prípadne by si nás mohol vysušiť ty. *Úsmev jej pohasne pri spomienke na jeho hry s ohňom, no rýchlo to zaženie do úzadia. Nepotrebuje ďalší dôvod, prečo uvažovať nad vyvraždením dediny.*
Victor Gray *Ostane zaskočený, keď sa tak strhne, síce si v jej myšlienkach už prečítal, prečo asi. Uškrnie sa na jej slová. To bol teda nápad. pomyslí si pre seba. Keď sa k nemu otočí a navrhne to, aby ich vysušil on, len prevráti očami, hoci sa mu v hlave premietnu jej spomienky.* Mohol.. ale to by nedopadlo dobre. Pre tú stodolu a pre teba. *zasmeje sa. Čím tú pyrokinézu lepšie ovláda, tým menej ho oheň na vlastnej koži bolí.* Aj tak predo mnou už nič nemusíš schovávať. *pohladí ju po tvári, hľadiac jej do očí. Síce má strach, že to seno začne horieť prirýchlo a on nebude môcť kontrolovať oheň, bolo by to aspoň na niečo dobré. Nemohla by mu utiecť.*
Mirana Christie Taylor *Pri jeho smiechu prevráti očami.* Teda, taký starý a neovláda si schopnosť. Ale dobre, bola by som skutočne nerada, keby sa to tu vznieti, *pokrčí plecami a usmieva sa. Vzápätí sa ale jemne zapýri, uhne mu pohľadom a ľahne si späť na chrbát.* Práve preto, *povie po chvíli potichu a upraví si natrhnutý rukáv a vyhrnutú sukňu.. Niežeby jej to samej vadilo, ale je to taký reflex po jeho slovách.*
Victor Gray *Znovu prevráti očami.* To som nepovedal. Len nechcem o teba prísť. Predčasne. *povzdychne si.* A myslím, že by to bola veľká škoda. *prisunie sa k nej bližšie, no keď si všimne tú červeň a ako si začne naprávať veci, no zastaví ju, keď ju chytí za ruku.* Miri.. *pošepká jej a znovu sa priblíži k jej krku, tak ako vtedy. Schuti sa do nej zahryzne a jej telo si prisunie bližšie k svojmu, aby sa nemusel naťahovať.*
Mirana Christie Taylor *So zamysleným úsmevom k nemu otočí tvár. Je to také zvláštne, ako si raz prajú smrť toho druhého, a inokedy, ako to tak pekne povedal, nechcú jeden o druhého prísť. Začervená sa ešte viac, keď ju chytí za ruku, no uhnúť sa mu už nestihne a zacíti, ako jej jeho tesáky prenikajú kožou na krku. Síce sa tichému povzdychnutiu neubráni, druhou rukou sa doňho zaprie a odtisne ho od seba.* Myslela som to vážne. Musíme s tým prestať. *Povie rozhodným tónom a pozrie mu priamo do očí.*
Victor Gray *Hľadí jej do tváre a to jej začervenanie.. ani jej nemusí čítať myšlienky, aby vedel, čo to znamená. Nestihne sa ani veľmi napiť, keď zacíti jej ruku ako ho odsunie.* Musíme. A aj prestaneme. *šepne. Ale až keď odíde preč s Armasom. Teraz je určite len jeho, uprostred ničoho a kopy sena.* No teraz.. *začne potichu a nechtami prejde po svojom krku. Nahne sa k nej s ním, napriek tej jej ruke a nechtami si zájde hlboko doň, pričom zacíti, ako mu po ruke steká jeho vlastná krv.* Naposledy. *prehodí šeptom a pohladí ju po líci druhou rukou, lákajúc ju na svoju krv. Vie, čo k nemu cíti a nechce to nechať nevyužité.*
Mirana Christie Taylor *Naivne jeho šepotu uverí, uvoľní sa a zavrie oči. Aj by si pospala. Na takomto mieste sa nemusí báť ani nočných môr. Vyruší ju ale jeho hlas a.. krv. V okamihu otvorí oči a pohľad jej sám padne na roztvorenú ranu a krv stekajúcu po jeho ruke. Ani nie je až tak smädná, ale je to jeho krv. A konečne by sa mohla zbaviť chuti tej maminej. Zachytí slovko "naposledy", a krátko jej napadne, čo konkrétne pod tým myslí. Viac sa ale nezdržiava, vezme mu zakrvavenú ruku z rany a prisaje sa mu ku krku.*
Victor Gray *Pousmeje sa, hľadiac na jej zatvárajúce sa oči. Zrejme uverila jeho slovám. Jeho pokus s krkom sa mu zdá ako dobrý nápad. Je predsa upír, veľmi mladý upír. Krv ju predsa nepustí len tak. Zvedavo ju sleduje a dúfa, že zareaguje správne. Keď mu vezme zakrvavenú ruku z ranu, privrie oči a doširoka sa usmeje. Zreje má cenu celé to takto naťahovať. Jej pery na jeho koži mu spôsobujú zimomriavky, no ani regenerácia na seba nenechá čakať a pomaly začína ranu uzatvárať. Prisunie si jej telo bližšie k sebe a rukou jej prejde po chrbte.*
Mirana Christie Taylor *Napadne jej, že takéto kŕmenie na ňu pôsobí podobne ako alkohol. Krv ju celú opantáva, až je schopná takých hlúpostí, aké so Sigim porobili. Preto v tom už nechce pokračovať. Zacíti, že krv tečie pomalšie a všimne si, ako sa mu rana zatvára. Nechá, nech ju jeho organizmus vylieči úplne, no ešte jej nestačilo. Vysunie tesáčiky, ktorými mu prejde po krku tak, aby ho nepoškriabala a až potom sa s chuťou zahryzne. Mimovoľne si pritom obtočí nohu okolo neho, tak trochu zabúdajúc, že práve tomuto sa chcela vyhnúť.*
Victor Gray *Je zvedavý, ako Miri zareaguje na zatvárajúcu sa ranu, no rád si vsadí na to, že jej upírske pudy jej nedovolia prestať. Napokon, je si istý, že sa jej to páči tak ako jemu. Znovu mu prejde mráz celým telom, keď mu prejde tesáčikmi po krku a potichu vzdychne, keď sa mu doň zahryzne. Zacíti jej nohu, ako sa okolo neho obtočí a usmeje sa. Chvíľu ju ešte nechá sať jeho krv, no potom sa do nej opäť schuti zahryzne on.*
Mirana Christie Taylor *Začuje jeho vzdychnutie a zahryzne sa ešte hlbšie. Zavrčí, keď jej zabráni pokračovať v pití, no poteší ju, keď sa zahryzne zas on. Privrie oči a vrčanie prejde do tichého povzdychu. Strata krvi jej prináša úľavu a rozmýšľa, či niečo podobné cítia aj tie úbohé hrdinky muklovských románov, keď sa porežú, aby sa zbavili trápenia. Kde na tieto myšlienky v tejto chvíli chodí? Pritisne sa bližšie k Sigimu, a pozerajúc mu do očí, zašepká.*Stačilo.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama