RPG- Victor

16. dubna 2018 v 3:37 |  RPG záznamy
Miestnosť: Llys Rhosyn (rpg), U šialenej čarodejnice (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Victor Gray
Dátum: 10. 5. 2013


Mirana Christie Taylor *Napriek tomu, že sa jej vo Fínsku býva dobre a oveľa pokojnejšie ako vo Witchwoode, stále ju tam čosi ťahá. Možno to, že to po mnohých rokoch bol jej prvý skutočný domov a prvé miesto, kde zažila aj viac ako utrpenie, bolesť a slzy, alebo jej jednoducho chýbajú ľudia tam. V každom prípade, hlavne kvôli tým zvláštnym pocitom sa rozhodla pre dosť riskantný čin- znova chce začať učiť. Preto si prišla zistiť, či je to vôbec ešte možné. Samozrejme, najviac by ju potešilo, keby má k dispozícii stále Život a zvyky muklov. Príliš sa ale neponáhľa, aj lov si chce ešte užiť. Sama nebola ani nepamätá. A nielen na love. Celkovo je jej tá momentálna samota príjemná. Niežeby jej spoločnosť rodiny prekážala. Ale mať pár dní len pre seba niekedy príde vhod, a tak vehementne odmietala akýkoľvek doprovod. A preto si teraz plnými dúškami - doslova - užíva srnčiu krv stekajúcu jej do hrdla a plniacu ju silou. Síce je to niečo celkom iné ako kedysi, ale aspoň sa jej už tak neprieči. Vysaje aj poslednú kvapku z dávno mŕtveho tela a spokojne sa rozvalí na trávu povedľa. Až keď začne zaspávať, vyskočí na nohy, odprace zvieraciu mŕtvolu a pokračuje v ceste, kontrolujúc vzduch, či nezacíti niečo/niekoho, čomu/komu by sa mala vyhnúť.*
Victor Gray *Dni plynuli a plynuli, stali sa týždňami a napokon aj mesiacmi. Je to poriadne dlho od všetkého. Ani si poriadne nepamätá, kedy mu ušla Miri. Čas od Kirrinej návštevy uplynul ako voda a od Dahlinej ešte rýchlejšie. Stále však ostáva v dome, ktorý patrí Alex. Napokon, nemá sa prečo báť, Kirra je preč a Dahli, z tej strach nemá, kým má kde prespať a doplniť sily.
Mirana Christie Taylor *Už začína spoznávať okolie, čo v nej vyvolá pocit neistoty. Aspoň sa mohla niekomu ozvať, že príde "na návštevu". Teraz je to ale už jedno. Na chvíľu zastaví, poobzerá sa a rozbehne sa ďalej. Do typickej vône witchwoodskych lesov sa postupne začne vmiešať iný, známy, úplne známy.. Na tvári sa jej objaví úsmev a v behu zmení smer. Je jej trochu divné, že ho cíti z nezvyčajného smeru, ale tiež môže byť na love. O to viac ju prekvapí, keď sa jej v diaľke začne črtať dom. Spomalí, až kráča ľudským tempom. K tomu naisto známemu pachu sa pridávajú úplne slabé, možno dokonca len jeden, a len kvôli jeho nepríjemnosti vie rozoznať, že sa jedná o vlkolačí pach. Žeby mali ešte jeden dom? Napadne jej, a nevie, či vôbec má o seba dať vedieť. Sigiho pach ale cíti naozaj dobre, mohla by aj odprisahať, že je v tom dome. A on o nej už tiež určite vie, zastala síce medzi stromami, ale nie ďaleko. Nakoniec sa ale priblíži ešte o pár metrov, dvihne zo zeme maličký kamienok, a zľahka ho hodí do najbližšieho okna.*
Victor Gray *Prechádza sa po dome, keď zrazu zacíti slabúčky pach. No pozná ho! Spoznal by ho všade.* Ale ale, kto že sa nám vrátil domov? *uškrnie sa do zrkadla, keď sa mu v mysli vynoria všetky spomienky na ňu. Je mu však jasné, že na ňu musí znovu ísť s tou jeho tvárou. Nanešťastie. Začuje nejaké ťuknutie a všimne si malý prúžok špiny po kamienku. Otvorí okno a vykukne von, len aby sa presvedčil. Na tvári sa mu objaví milý úsmev a rýchlo sa presunie k dverám. Už si v hlave chystá plán, ako ju tu uväzní a znovu sa s ňou pekne pohrá. Vlastne s ňou ešte neskončil, len mu utiekla.*
Mirana Christie Taylor *Čaká na nejakú odozvu, a tá sa dostaví čoskoro. Úsmev sa jej ešte rozšíri a podíde pár krokov ku dverám.* Nové bývanie? *spýta sa, keď ho zbadá a v okamihu sa premiestni dnu tesne za neho, obzerajúc sa po hale.* Pekné, *poznamená a s úsmevom sa otočí k nemu. Napriek vonkajšiemu správaniu je ostražitá. Nezabudla na rozhovor s ním o tom "dvojníkovi", druhom ja, ktoré sa tu s najväčšou pravdepodobnosťou pokojne premáva. A ten určite nezabudol na to, ako mu ušla. A tento domček sa jej nepozdáva. Nechce ale aby to dopadlo ako po jej prvom návrate, kedy to bol naozaj Sigi. Teraz sa najprv presvedčí. A je toho veľa, čo môže na toto zistenie použiť.*
Victor Gray *Vidí ten jej úsmev a teší sa. Napokon, usmievala sa aj predtým, no nie? Prikývne jej na otázku.* To vieš, niekedy ani veľký dom nestačí. *vysvetlí jednoducho, ako by to zrejme vysvetlil Sigi.* Ďakujem. *usmeje sa.* No čo tu robíš? Nie je to práve najlepšia štvrť pre.. *skĺzne pohľadom po celej jej maličkosti.* mladú upírku akou si ty. *začuduje sa.* A kam si zmizla? *začne vyzvedať.* Vieš, dlho sme sa nevideli a ty nikomu nepovieš kam ideš.. *prevráti očami a uškrnie sa.* No hlavne, že si tu, živá a zdravá. *pousmeje sa a chytí ju za ruku.*
Mirana Christie Taylor *To vysvetlenie jej príde celkom pravdepodobné. Veď ona tiež býva aj inde, dokonca úplne mimo krajiny. To jeho začudovanie nad tým, čo robí v týchto končinách prekvapí ju samú.* Narážaš na niekoho konkrétneho? *spýta sa s podvihnutým obočím.* Vlastne som len prechádzala, keď som ťa zacítila. A milé stretnutie som si nemohla odpustiť, *uškrnie sa. Nedá na sebe poznať žiadnu neistotu, keď začne vyzvedať, no priamo neodpovie.* Prečo ťa vždy hnevá, keď ti nepoviem, kam idem? Veď je len jedno miesto, kde môžem byť ak nie som vo Witchwoode. *Prepletie si s ním prsty, keď ju chytí za ruku a usmeje sa.* Áno, všetci sme živí a zdraví. Prídeme vás pozrieť, teraz som tu ale len na skok, potrebujem si niečo vybaviť v škole. Vidíš, vlastne by si mi mohol pomôcť. Je moje miesto ešte voľné? *spýta sa zvedavo.*
Victor Gray *Pokrčí plecami.* Ktovie. Takže milé stretnutie? *opýta sa veselo.* To vieš, bojím sa o teba. *povie starostlivo, no pravdou je, že sa bál toho jej úteku. Nechcel to s ňou predsa tak rýchlo skončiť. Pousmeje sa nad tými prepletenými prstami, no otázka o škole ho prekvapí. Najskôr nevie čo odpovedať, tak len zamyslene hľadí do jej očí, no potom sa ozve.* Jasné, že je. Prečo by nebolo? *usmeje sa.* Snáď ti nebude vadiť, ak ten tvoj ''skok'' predĺžim. *pohladí ju po tvári a presunie sa od nej odale krok ďalej.*
Mirana Christie Taylor *Uškrnie sa.* No samozrejme. Alebo tebe snáď moja návšteva nepríde milá? *naoko smutne naňho pozrie.* Ja viem. Ale dávam na seba pozor. Nechcem, aby to, čo ti vtedy naklamala Naysa, bola raz pravda. Momentálne som dokonale šťastná a dúfam, že mi to šťastie nič nepokazí. *Usmeje sa. Pokojne čaká, kým jej odpovie na otázku o jej profesorskom mieste a tvári sa, akoby jej to jeho váhanie vôbec neprišlo podozrivé. Ale v skutočnosti začína máličko pochybovať. Pokrčí plecami.* Len tak. Či naň niekto nemal zálusk, a keď som tak dlho mimo, náhodou mi ho nevzal, *povie a viac o tom nehovorí. Pousmeje sa, keď ju pohladí a zvedavo naňho pozrie, keď kúsok od nej odstúpi.* Čoby mi to vadilo. Budem len rada, keď strávim chvíľku v tvojej spoločnosti. Aj tak som rozmýšľala, že som ti možno mala dať vedieť, že prídem.
Victor Gray *Prevráti očami.* To som samozrejme nepovedal. *uškrnie sa. Naklamala Naysa? opýta sa sám seba a chvíľu hľadí do prázdna.* Ale kdeže, o miesto sa neboj. *uistí ju. Všimne si to jej obočie, no aspoň mu to zapadá do plánu. Neodhalí sa jej predsa hneď teraz, trochu sa s ňou pohrá.* Tak prečo si nedala? *zahľadí sa na ňu prísne.* Mohlo sa ti niečo stať. *povzdychne si.*
Mirana Christie Taylor *Usmeje sa o čosi širšie.* Veď preto, *povie a všimne si, ako hľadí do prázdna. Na jej vonkajšom správaní sa ale nič nezmení.* To som rada. Mrzelo by ma, keby prídem o tú prácu. *Síce sa trocha bojí, aké to bude keď vstúpi do triedy plnej študentov, ale musí to zvládnuť. Chýba jej to. Všimne si jeho prísny pohľad, no len ľahostajne mávne rukou.* Ale čo. Čo by sa mi za ten deň-dva, čo tu budem, mohlo stať? *veselo sa usmeje.*
Victor Gray *Prevráti ocami a zasmeje sa. Poznámka o práci ho nijako nezaujme, napokon, ani sám nevie, ci je vôbec pravda to, co povedal. Zrejme vsak áno. Alebo žeby len povedal to, co počuť chcela?* Možno to, co minule.. *uškrnie sa. Zarazí sa vsak, pretože aj ked sa dozvedel, ze sa so Sigim uz stretla, ktovie, ci mu to povedala. Ktovie co mu vlastne povedala. Vydýchne si vsak. Este chvíľu jeho kecania a odhalil by sa jej. Ak na to neprišla uz teraz.*
Mirana Christie Taylor *Úsmev aj všetka veselosť sa jej z tváre vytratia.* Nie. Už by som sa nedala oklamať. *povie tvrdo a zahľadí sa kamsi mimo neho. Je to on, alebo nie? pomyslí si krátko, a potom pozrie naňho, znova s úsmevom.* Aleee.. čo tu robíš ty? A sám? *pomaly k nemu pristúpi a v očiach jej zažiaria iskričky. Jemne ho vezme za ruku a už nie tak jemne mu nechtom na palci rozreže zápästie. Stále mu hľadiac do očí, nechá krv stekať mu po dlani a kvapkať na zem, kde sa rýchlo začne tvoriť malá kaluž.*
Victor Gray *Usmeje sa, keď povie tie slová, no pochybuje o nich.* To je dobre. *povie viac-menej pre seba. Takáto otázka ho ani trochu nezaskočí.* Alex si myslí, že mať tento dom už nemá zmysel, tak som prišiel baliť. *povie pokojne, no zaskočí ho porezané zápästie.* To bolo čo? *nadvihne obočie, no hľadiac na malú kaluž dostane chuť na jej krv. Pritiahne ju tesne k sebe, zahryzne sa jej do krku a jej krv takmer okamžite privíta jeho jazyk.*
Mirana Christie Taylor *Slová o Alex prejde mlčaním, len prikývne a trocha napäto čaká, ako zareaguje na tú krv. Pri jeho otázke sa ticho poteší a takmer uvoľnene pousmeje, keď si ju vtom pritiahne k sebe a už cíti, ako sa jej jeho tesáky zabárajú do hrdla. Syknutie nahradí tichým povzdychom a záchvev strachu môže pokojne považovať za ten od vzrušenia. Vôbec na sebe nedá poznať, že vie pravdu. Že sa bojí, a že znova môže dopadnúť ako vtedy pred trištvrte rokom. Krvácajúce zápästie mu stisne na hranicu zlomenia, a druhou rukou mu vytvorí hlboké škrabance na krku. On nevie, že vie pravdu. Dúfa. A tak to skúsi využiť.*
Victor Gray *Zachvenie, ktoré z nej cíti ho vzrušuje, tak ako aj bolesť zo zápästia. No v tom sa odtiahne od jej krku a chvíľu na nu len tak hľadí, pričom si zoberie jej tvar do dlani. Prstom ju pohladí po líci a uškrnie sa. Nevidí na nej žiadne známky toho, ze by ho prekukla, tak pokračuje v tomto milom divadielku. Hlboké škrabance ani nevníma, pretože miznú takmer okamžite vďaka jeho regenerácii, len sa nad tým pousmeje. Nahne sa k nej a pobozká ju, pričom jej prstami prejde po boku a pomaly vkĺzne pod oblečenie.*
Mirana Christie Taylor *Nemôže povedať, že by sa jej neuľavilo, keď sa od jej krku odtiahne. To by nemohol byť on, aby sa jej to páčilo. Opätuje mu pohľad a tiež sa trocha uškrnie, aj keď z iného dôvodu ako on. Aj keď.. keď sa to tak vezme, asi z rovnakého. Kútikom oka zachytí, ako škrabance od nej zmizli a na tvári sa jej objaví sotva badateľný nespokojný výraz. Dlho sa tým ale nemá čas zaoberať. Jeho pery vyvolajú nepríjemné spomienky, ale donúti sa spolupracovať. Jeho dotyky ale trpieť nehodlá. Neodťahujúc sa od jeho pier ho zatlačí k najbližšej stene, jeho ruku vytiahne spod trička a prirazí k stene približne vo výške jeho hlavy. Od jeho pier pomaly prejde až ku krku, do ktorého sa hlboko zahryzne, až jej jeho krv sama vystrekne do úst.*
Victor Gray *Všimne si na nej ten pohľad, no nechá to tak a po chvíli naň aj tak zabudne. Ked ho vsak zatlačí k najbližšej stene, uškrnie sa a ked sa mu zahryzne do krku, nahlas vzdychne, no druhou rukou z nej tu vrchnú časť strhne takmer okamžite, ani sám nevie ci od bolesti, alebo od vzrušenia. Slastne privrie oci a nechá ju, kým nezačne pociťovať, ze mu zmizlo trochu viac krvi, než zamýšľal. Premiestni sa s ňou do spalne, kde ju odhodí na moment na posteľ, pričom pod prstami zacíti, ako sa mu zahojí zranenie po jej tesákoch. V momente je vsak pri nej, hladiac jej zvrchu do oci.*
Mirana Christie Taylor *Hrdlo sa jej plní krvou a takto opačne je to už iné. Prekvapí ju ale, keď začuje trhanie látky a cíti, že je už bez trička. Znova mu začne drtiť ruku, ktorú mu drží a až sa čuduje, že ju ešte stále necháva piť. Sotva na to ale pomyslí, cíti, že sa premiestnili a už letí na posteľ. Neudrží sa a zavrčí. Akýsi je rýchly. Aj v tej regenerácii. Ona sa ale až tak nenáhli. Jednou rukou sa za ním načiahne, chytí ho okolo krku a pritiahne k sebe. Nie ale príliš blízko, lebo jej ide o niečo celkom iné. A o chvíľu to aj pocíti. Prsty jej začnú brnieť a hneď nato jej z nich vystrelí akoby maličký blesk, priamo do jeho zátylku.*
Victor Gray *Kým mu drtí ruku, zdá sa mu, ze to trochu preháňa. Nie, žeby mu to vadilo, len sa mu nezdá, ze by si Sigi nechal dobrovoľne drtiť zápästia. Aj ked.. je to ich milenka, ci skôr hračka, možno jej popustil uzdu. Jej zavrčanie ho prinúti usmiať sa. Lacne sa jej zadíva na pery a nechá ju, nech si ho pritiahne. Tesne pred jej perami zacíti v zátylku celkom slušnú bolesť. Zatne zuby a takmer sa neudrží a spadne na nu. Zavrčí a zvali sa na posteľ vedľa nej na chvíľu, nech rozdýcha tu otravnú bolesť.*
Mirana Christie Taylor *V inej situácii by asi začala tancovať po izbe, že sa jej to vážne podarilo. Takto si ale zachová vážnu tvár. Teda až na ten samoľúby úškrn. Pretočí sa na bok, hlavu si podoprie rukou a tou druhou ho pohladí po tvári.* Ale no tak, minule si sa tak dobre držal.. To som naozaj bola preč až tak dlho? *spýta sa bez akéhokoľvek náznaku toho, že klame. Rýchlo sa presunie nad neho, obkročmo si naňho sadne a skloní sa k jeho krku. Uhryzne ho, trochu sa napije a presunie sa na druhú stranu, a ani tú nenechá bez rán. Medzitým mu rozopne pár gombíkov na košeli, a pomaly prejde k prvým ranám. Prejde mu po nich, akoby ho len pohladil, no potom mu do krku zatne prsty a teraz už stačí menšie sústredenie, aby sa jej podarilo to čo predtým na jeho zátylku.*
Victor Gray *Pousmeje sa, keď sa pretočí na bok, napriek zvyškovej bolesti z ktovie čoho. Jej otázka ho zarazí. Nevie, či si má myslieť, že na to prišla, alebo nie. Nechá ju však sadnúť si na neho a uškrnie sa, keď vie kam sa blíži.* Ale ale.. *pošepká jej, keď ho uhryzne a začne mu rozopínať košeľu. Sykne však, keď mu do krku zatne prsty a to mu vyvolá spomienky na Kirrino uhryznutie. Našťastie je Miri upír. Zatne zuby, keď v krku znovu zacíti tú odpornú bolesť, no rýchlo sa z nej pozviecha. Vymení si s ňou miesto, pričom ju pevne chytí za ruku, ktorú mala donedávna v jeho krku.* Rada sa hráš? *podpichne ju a prejde jej prstom, ako rozžeraveným uhlíkom po tele, spaľujúcim všetko šatstvo, ktoré na sebe má.*
Mirana Christie Taylor *Uškrnie sa, keď začuje to jeho syknutie. Nečakala, že ten ďalší elektrický výboj, tentoraz priamo do otvorenej rany, rozdýcha tak rýchlo. Pobavený výraz sa zmení na hnev, keď vymení pozície a trhne rukou, za ktorú ju ale drží príliš pevne. Nad jeho otázkou sa ale znovu uškrnie* To by si už mal vedieť, kocúrik, *povie sladko a len zatne zuby, keď jej po tele začne prechádzať prstom. Stále mu ale pevne pozerá do očí aj napriek páľave a horiacemu oblečeniu. Voľnou rukou mu jeden po druhom začne odtŕhať všetky zvyšné gombíky, a keď už mu oba kraje košele nemá čo spájať, nechtom mu spraví na hrudi až po kraj nohavíc krvavú čiaru.*
Victor Gray *To jej trhnutie a tá.. elektrina! Jeho telo je z nej stále trochu otrasené a zdá sa mu to celé podozrivé. No stále má nad tým kontrolu. Alebo si to len myslí? Keď znovu vidí celé jej odhalené telo, chutne si oblíže pery a prstami jej drsne prechádza až k prsiam, pričom si všimne tie trhavé pohyby na jeho košeli. Hľadiac na odskakujúce gombíky sa mu úsmev ešte viac rozšíri a jej necht v ňom mu vyvoláva zimomriavky. Vzrušene zavrčí, zatne jej prsty do chrbta a vášnivo ju pobozká, priťahujúc ju jednou rukou k sebe za zátylok. Znovu sa s ňou premiestni, zjavia sa trochu opodiaľ a prirazí ju k stene držiac ju za zadok, pričom jednu jej nohu má obmotanú okolo svojho pása.*
Mirana Christie Taylor *Keby ju nepoháňal nekonečný hnev z klamstva, poníženia a vlastná hanba, najskôr by ho jednoducho priklincovala nohami od stoličiek k stene a klasicky potýrala. Takto má ale chuť umučiť ho tak, aby si dobre zapamätal, že ona nie je ničia hračka. Strhne z neho košeľu a zavrčí, keď jej zatne prsty do chrbta, bozk mu ale opätuje rovnako žiadostivo. Aspoň to tak vyzerá, v skutočnosti si to neužíva tak ako on vtedy v stajni. Zatiaľ.. To premiestnenie jej nakoniec celkom vyhovuje. Ešte raz si rýchlym pohľadom prejde celú miestnosť, skloní sa k jeho krku, na ktorom nie sú už žiadne známky po jej predošlých hryznutiach, dokonca ani po elektrine. Tak mu tam ďalšie pridá, a rukami skĺzne k jeho nohaviciam. Namiesto dokončenia toho, čo určite očakával, sa s ním otočí a tentoraz prirazený k stene ostane on. Ešte počas toho pohybu rozbije a rozláme obraz, teraz pri jeho hlave, na ktorom sa jej hneď zapáčil drevený rám. Kus dreva mu vrazí do boku, druhým mu priklincuje ruku a s jasným úškrnom dokončí na jeho nohaviciach to, čo začala.*
Victor Gray *Začuje zvuk trhania látky a očkom zazrie roztrhanú košeľu ako dopadne hneď vedľa, na zem. Užíva si ich spojené pery a slastne vzdychne, keď na krku znovu zacíti jej tesáky, ktoré mu prechádzajú kožou. A znovu. A znovu! Potichu sa zasmeje, držiac ju pevne a zacíti, ako jej ruka smeruje k nohaviciam. Už len čaká, kedy sa pustí aj do nich, keď už z neho strhla košeľu a už-už jej chce pomôcť, keď sa zrazu pri stene ocitne on. Všimne si rozbitý obraz, no sprvu to ignoruje a pritiahne si ju k sebe. Vystraší ho však ten kus dreva v jeho boku a nakoniec aj v ruke. Šokovane na ňu hľadí, či si vôbec uvedomuje, čo robí. Nevie síce ako presná dokáže byť, no stačilo by len aby sa trochu pošmykla a už by tu nebol. Z vytrženia ho vytiahne ten jej úškrn a nohavice, pri ktorých sa upokojí a napokon len s úškrnom na perách hľadí na ňu.*
Mirana Christie Taylor *Neubráni sa tichému smiechu, keď vidí ten jeho šokovaný a vystrašený výraz. Ale viac by ju potešila hrôza.. des.. ako prežívala ona. Stačí vedieť, čoho sa najviac bojí. Alebo aspoň veľmi. A to už zistila. Stále s tým istým úsmevom/úškrnom mu prudko vytiahne drevo z boku a zapichne mu ho o niečo vyššie, načo sa ho jemne, akoby až nesmelo začne dotýkať, pričom ani na okamih neuhne pohľadom. Tak matne jej napadne, kedy si uvedomí, kto je tu hračkou dnes.*
Victor Gray *Začuje jej smiech a nadvihne jedno obočie. Sykne, keď mu vytiahne drevo z tela a zavrčí. Pochybuje, že to nerobí nárokom, no na perách ma taktiež úškrn, keď sa ho začne dotýkať. Držiac ju za zátylok ju vášnivo pobozká a v tom momente telekinézou čiastočne vytrhne, pričom jej urobí dieru v boku. Jej tečúca krv po dreve sa začne miešať s tou jeho a regenerácia sa spustí takmer okamžite, pričom sa rany začnú uzatvárať, len z nich nepríjemne trčia tie kusy dreva.* Nehraj sa s ohňom.. *začne, pričom ten vychádza akoby z jeho tela, zapaľujúc drevo ktoré ich spája. Nechá plamene olizovať drevo a chvíľkami aj jej kožu.* môžeš sa spáliť. *dopovie a jednou rukou jej narazí tú jej na kus rámu, ktorým uväznila tú jeho. Pevne ruku chytí a spáli aj svoje oblečenie, držiac ju pevne za stehno.*
Mirana Christie Taylor *Bez toho, aby ho prestala dráždiť, opätuje mu bozk a nechtami jednej ruky mu spraví na hrudi niekoľko škrabancov, ktoré vzápätí aj zmiznú. Odrazu ju prekvapí náhla ostrá bolesť v boku a s mierne bolestivým výrazom sa od neho tvárou odtiahne. Mrkne na svoj bok a všimne si, že kus rámu je zabodnutý jedným koncom v jeho a druhým v jej tele. Chytí ho, že ho prelomí, no popáli sa. Sykne, aj keď sa jej popáleniny hneď vyliečia, a pozrie mu do očí.* Už sa stalo. A predsa sa hrám, *šepne mu pri uchu, aj keď pálivá bolesť je skutočne neznesiteľná. Oproti nej je následné prevŕtanie jej ruky akoby nič, a na tvári začína mať znova pobavený výraz. Druhou rukou jej prejde elektrina do jeho tela na mieste, kde mu to bude nepríjemnejšie stokrát viac ako na krku či v otvorenej rane.*
Victor Gray *Síce tomu trochu nevenoval pozornosť, kým to boli len jemné dotyky, no teraz sa v tom chvíľu vyžíva a škrabance na hrudi ho ešte viac vzrušujú. Keď sa však od neho odtiahne s takýmto výrazom, pobavene sa usmeje. Krátko pokrúti hlavou, keď sa ho pokúša prelomiť, no zrazu začuje jej hlas pri krku, aj keď skôr očakával tesáky. Zrazu však vykríkne a spolu s elektrinou mu telom prejde aj vlna vzrušenia. Chvíľu to ešte rozdýchava opretý hlavou o stenu, no v momente si zmení ruku na hmlu a späť, pričom ju odhodí od seba rovno na posteľ. Netrvá však ani chvíľu, kým sa mu zahojí ruka, no jeho telo je stále otrasené po elektrine. Začína ho to už vážne otravovať, no je rád, že to nie je silnejšie a hneď je pri nej. Prejde jej nechtami po stehne, oddeľujúc ich od seba a napokon do nej drsne vnikne.*
Mirana Christie Taylor *Iný ako pobavený výraz na jeho tvári ani nečakala, ale takú radosť ak minule, keď bola na smrť vydesená, mu už nespraví. Aj bez toho pokrútenia hlavy by ten kus dreva nechala na pokoji, netúži sa spáliť ešte viac. Odrazu sa jej zmocní nádherný pocit zadosťučinenia. To keď vydýchne a tak ťažko predýchava bolesť z elektrického výboja, ktorý do neho pustila. Len keby zvládla silnejší.. Falošne milo sa na neho usmeje, pohladí ho po tvári a pobozká. Túži po krvi, ktorej pri ich liečiteľských a regeneračných schopnostiach veľa nie je, ani aspoň do pery mu zahryznúť nestihne, len ho škrabne a už sa ocitne na posteli. Napriek všetkému si uvedomuje svoju slabosť oproti nemu. Je starší, silnejší, skúsenejší.. A o tom všetkom ju presvedčí, keď sa jej tak surovo zmocní. Privrie oči a zatne prsty do prikrývky, až ju prederaví. Z pier sa jej vyderie vzdych, no nenechá ho, aby mal navrch. Za zátylok si ho pritiahne k sebe, zahryzne sa mu do krku, a hneď vymení pozície. Takto ešte chvíľu ostne, užívajúc si chuť krvi v ústach, no potom si to pomaly, driapajúc ho ako tesákmi, tak aj nechtami, namieri nižšie po jeho tele až k jasnému cieľu..*
Victor Gray *Ten jej úsmev.. akoby na chvíľu videl seba, čo skôr nejakú svoju časť. Žeby ju ich posledné stretnutie zmenilo? Jej dotyk na tvári ho nachvíľu takmer znehybní. Nečakal to a bozk jej s chuťou opätuje. Spolu s ňou na posteli začuje trhanie prikrývky a uškrnie sa. Začuje jej vzdych, no nebráni sa, keď si ho pritiahne a zahryzne sa mu do krku. Ani si poriadne nevšimne a už je na chrbte on, hladiac ju po chrbte. Trochu sykne, keďže aj napriek jeho regenerácií, tie výboje mu v hojení rán vážne nepomáhajú a len sleduje krvavé ryhy od tesákov a nechtov na jeho tele ako pokračujú až k jej ústam čoraz nižšie a nižšie. Pousmeje sa a privrie oči, nechávajúc tentoraz všetko na nej.*
Mirana Christie Taylor *Svojej úlohy sa zhostí so skutočným odhodlaním. Ale nie uspokojiť ho, no spôsobiť mu čo najväčšiu bolesť. Niekde z kútov mysle sa jej vynorí spomienka na takú praktickú muklovskú vecičku- elektrické kliešte. V jej podaní to ale nie je ak efektné, keďže ako zistila, z iného miesta na tele ako z rúk jej elektrina nejde a navyše ho ešte musí miestami držať, ak by mal toho náhodou dosť a chcel by sa od jej šikovných ústočiek a prstíkov dostať čo najďalej. Vyčerpávajúce je to ale aj pre ňu, predsa sa to sotva naučila aspoň ako-tak ovládať, a ak sa po chvíli - celkom dosť dlhej chvíli, aspoň pre neho určite - postaví a s krutým úsmevom odtrhne z drevenej výzdoby krásne ostrý kus dreva. Vlastne by sa jej zišli aj všetky, ale to počká. Keď už jej ponúkol, že jej túto návštevu predĺži, ako by to mohla nevyužiť? Provokačne sa pred neho postaví a rozreže si dlaň, pričom ani nesykne a chutne zlízne tú trochu krvi, čo stihla vytiecť.*
Victor Gray *Je to preňho celkom nové a navyše, niečo takéto od nej nečakal a ani Sigi si to nepamätá. Vo vidine slastných pocitov ju však nechá tak, neobávajúc sa niečoho nepríjemného. Náhle ho však zasiahne úplne nový druh bolesti a prstami prederaví posteľ, no zároveň ho tá bolesť vzrušuje. No nevie, ako dlho v nej ešte dokáže zotrvať. Chytí ju v sekunde za rameno, ktoré jej takmer rozdrtí v ďalšej vlne bolesti a vzrušenia. Keby ho však nedržala, hneď by po nej zrejme vyšiel. Netrvá však dlho a vyvrcholí, hoci preňho to znamená, že ostáva už len bolesť. Zťažka vykríkne a snaží sa ju odtlačiť preč, no neúspešne. Keď sa však postaví, rozdýchava to so zaklonenou hlavou a jedine čo si praje je možno trochu oddychu. Nečakal, že bude takáto.. veď to on je tu starší, on by mal mať navrch. Aj keď Miri je Miri.. Všimne si ako odtrhne niečo z postele, no ani to poriadne nevníma. Zmysly mu však prebudí krv, po ktorej sa v momente začne naťahovať. Nemôže sa postaviť, no napriek tomu použije telekinézu a pritiahne si ju až k tesákom. Hoci trochu nemotorne, znovu ju pohrýže a napije sa jej krvi.*
Mirana Christie Taylor *Zacíti bolesť v ramene, no ani ju poriadne nevníma. Aj tak vie, že prejde hneď ako ju pustí. Pri jeho výkriku sa len uškrnie, to je presne to, čo chcela počuť. Ale sčasti čakala, že všetko to, čo mu robí mu prinesie aj isté uspokojenie, čo ju popravde trocha sklame.. Oveľa viac by ju potešilo, keby z toho nemá nič. Nič príjemné. Neuveriteľne ju ale teší, ako sa nevládze pohnúť, ale zároveň ju aj mrzí, že sa na viac ako na telekinézu nezmôže. Nahlas vzdychne, keď jej jeho tesáky prejdú kožou, a chvíľu ho nechá, nech si doplní sily. Aj ak mu ich plánuje hneď zas vziať, ale nech si predsa trochu užije aj ona. Odtiahne sa, zahryzne sa tentoraz ona doňho a následne ho krvavým perami pobozká. Na hračičku v ruke ale nezabudla, dokonca sa pri myšlienke na to, čo sa chytá urobiť, s krutou radosťou pousmeje. Na okamih mu pozrie do očí, zoskočí z postele, pričom ho stiahne za ruku so sebou, no prirazený čelom k stene ostane on. Ona si "požičia" aj druhý špic a zozadu sa k nemu pritisne, a nespokojne zavrčí, keď vidí, že ranky po jej zuboch sú už preč. Vytvorí teda nové, hlbšie, a prejde k jeho uchu.* To si naozaj ešte stále myslíš, že neviem kto si? *pokrúti hlavou a špicom, ktorým mu dosiaľ prechádzala po ruke, mu prevŕta zápästie.* A že ak by sa mi naskytla tak jedinečná príležitosť pomstiť sa ako teraz, ak by som ju nevyužila? *Druhý špic, na úrovni jeho pása a tlačiaci ho do chrbtice posunie o pár centimetrov nižšie a vrazí priamo doňho.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama