RPG- Victor 2

16. dubna 2018 v 3:37 |  RPG záznamy
Miestnosť: Llys Rhosyn (rpg), U šialenej čarodejnice (chat)
Hráči: Mirana Christie Taylor, Victor Gray

Dátum: 10. 5. 2013

Pokračovanie:



Victor Gray *Očkom ju sleduje, no bolesť ho aj tak donúti zavrieť oči a zatnúť zuby. Jej krv ho však okamžite posilní, ale sám vie, že mu to nevydrží a čím ďalej to takto bude, tým menej mu to pomôže. Musí sa od nej dostať, alebo ju aspoň trochu spacifikovať, kým mu vážne ublíži. Zavrčí, keď začuje jej vzdych a rukou jej prejde po stehne čoraz vyššie a vyššie. Pohladí ju a vojde dnu prstami akurát keď sa ich pery spoja. Bozk jej opätuje, no zarazí sa, keď uvidí ten jej pohľad. Niečo sa mu na nej nezdá a už veľmi dobre vie čo. Akoby to už netušil. Prirazený k stene sa uškrnie a zlíže krv z pier, nebude ňou predsa zbytočne mrhať. Ďalšie ranky takmer ani nevníma, len mu prejde slabý mráz po chrbte, keď je tak blízko.. akoby mu niečo hrozilo. Zrazu zacíti ako mu zápästie prevŕta kus dreva.* Ale kdeže, zlatko. *zašepká a usmeje sa do steny, pričom sa mu pery skrivia, keď zacíti ako sa mu druhý špic presúva po chrbte dolu.* To ne.. *začne, no zrazu zacíti, ako mu ním vojde do tela. Tvrdo vzdychne a pokúsi sa ujsť, neúspešne.* Ani sa neopováž.. *vzdychne ťažko, no nedopovie.*
Mirana Christie Taylor *Aj keď pôvodne nechcela dovoliť, aby sa aj on realizoval, nebráni sa a slastne zavzdychá. Je to síce hajzel, ale zručný. Nakoniec to bol predsalen dobrý nápad, pohrať sa s ním. Už dávno zašla za hranicu svojich zvyklostí, no pocity to v nej vyvoláva nadmieru uspokojujúce. Možno by jeho praktiky aj vedela pochopiť... Nie! Zarazí sa. Toto je niečo celkom iné. Nejde jej o vlastné uspokojenie, ale o jeho bolesť a pomstu za to, čo spravil on jej. Začuje jeho šepot a usmeje sa.* Och, to som rada. Aspoň môžem prestať s tými nežnôstkami. *Darmo sa ale snaží, jej schopnosť ju neposlúcha. Buď sa v tomto smere až príliš vysilila, alebo sa nevládze dosť sústrediť. Niežeby ju to ale príliš trápilo. Tak mu to predlaktie jednoducho zlomí. Neubráni sa ale tichému smiechu, keď začuje jeho ďalšie nedokončené vety. Bez váhania začne kolom prirážať a druhou rukou si za bradu otočí jeho tvár k sebe.* Predstav si... opovážim, *šepne a zahryzne mu do pery, užívajúc si kvapky jeho krvi na jazyku.*
Victor Gray *Pousmeje sa, ked začuje jej zavzdychnutie a aj by pokračoval, ak by uz nebol pri stene. Uškrnie sa, ked sa k nemu takto ozve.* Ale ale, žeby sa to niekomu minule aj páčilo? *podpichne ju. Velmi dobre vie, ze aspoň nejakej jej časti sa to páčilo.. inak by tu predsa nebola. Z myšlienok ho vytrhne zlomene predlaktie. Schuti si zanadáva a zaškrípe zubami. Čím je slabší, tým to viac boli.. a veru, ze teraz to nie je ani náhodou prijemne. Ked vsak zacíti ako sa kôl dá do pohybu a male triesky sa mu začnú zarývať do tela, prelomí si ľavé koleno, aby si sám spôsobil väčšiu bolesť a zbavil sa tej nepríjemnejšej.. aspoň na chvíľu. Jedným si je vsak istý.. ked to všetko skončí, ak sa mu podarí dostať od nej aspoň na okamih preč, zabije ju. Pekne pomaly. Akonáhle mu zahryzne do pery, na moment sa aj usmeje. Nie, nezabije ju.. určite nie. Urobí si z nej hračku a tentokrát natrvalo. Tak ako s Dahliou, aj ju začaruje. Aj ked ktovie. Vojde jej jazykom medzi pery a zahryzne sa do nej aj on, drsnejšie.*
Mirana Christie Taylor *Prižmúri oči.* Niekomu sa to páčilo. Ale len jednému. *zavrčí a ešte viac na zlomeninu zatlačí. Tie udalosti predtým ako ju našiel, oheň, ktorý ju desil asi zo všetkého najviac a on si myslí, že z toho mala nejaké potešenie? Začuje akési praskanie, ktoré jej veľmi pripomína praskanie lámaných kostí, no prekvapí ju, keďže si je istá, že ona to nerobí.* Och, tak aj masochista si. No načo sa ja trápim? *povzdychne si, no na tlaku len pridá. Jeho jazyk v ústach uvíta a to uhryznutie ju nijako netrápi. Zbaví ho provizórneho "klincu" v ruke a otočí chrbtom k stene, no možnosť pohnúť sa aj tak veľmi nemá. Jednou rukou ho chytí pod krk a druhou mu špic pritlačí na miesto kde má srdce.* Koniec srandy, alebo sa ešte trochu pohrám? *na tvári má výraz odhodlania kedykoľvek pritlačiť a, aspoň dúfa, vypustiť z neho život.*
Victor Gray *Len jednému? pomysli si, no len pokrúti hlavou. Je si istý, ze sa to páčilo aj jemu.. takže potom vlastne dvom. Uškrnie sa, ked začuje jej poznámku o masochistovi a prevráti ocami. Ked mu vsak vytrhne kôl z ruky, ťažko vzdychne a ani nevie ako a uz sa ocitne k stene chrbtom. Jednou rukou je dusený a druhou sa ten kôl nebezpečne blíži k jeho srdcu. Slabo sa usmeje a nechá miesto, kde by malo srdce približne byt zmiznúť v hmle, ostane tam len s dierou.. viditeľnou pre Miri.* Ak sa ti to nepáčilo, prečo potom toto? *uškrnie sa, ked sťažka prehovorí. Premena na hmlu je v tomto stave dost vyčerpávajúca. Ani len sa mu nezahojila ta diera v ruke.. o nohe nehovoriac.* Mala si dost príležitostí zabiť ma, no ty nie.. *pousmeje sa a prejde jazykom po perách, zlízavajúc zvyšok krvi.*
Mirana Christie Taylor *Prevráti očami keď vidí to pokrútenie hlavy. On tak vie, čo vtedy cítila.. Z ničoho nič zacíti a začuduje sa, ako sa kôl zapichne do steny a prekvapene skloní pohľad. Tam kde má byť jeho srdce je len diera so špicom vo vnútri. Trocha ju to rozhodí, no zároveň si niečo uvedomí. Uškrnie sa a zabodne ho hlbšie, aby náhodou nevypadol. No jeho slová jej úškrn takmer zmyjú.* Lebo tu nejde o moje potešenie, ale tvoje utrpenie, *pretisne ticho pomedzi zuby.* A počul si také niečo ako že smrť je vykúpenie? Ale nemaj strach, aj tej sa dočkáš. *Stisne mu krk silnejšie, až mu po ňom stečú pramienky krvi a aj keď jej to dá riadne zabrať, aspoň pár voltov sa jej do rán podarí pustiť.*
Victor Gray *Uškrnie sa, keď vidí tú jej reakciu a začuje ako sa kôl zapichne do steny. Zrazu však znovu zatne zuby, keď znovu zacíti tie triesky. Zhlboka sa nadýchne pomedzi zuby a zabodne svoj pohľad do jej krku.* Akoby to nebolo jedno. *nepomôže si a odfrkne jej.* V tom prípade zostanem radšej zatratený. *uchechtne sa. To posledné po čom túži je zdochnúť. A hlavne teraz a takto. Ten odporný prúd elektriny v krku ho prinúti trhnúť hlavou na stranu a nepriateľsky sa jej zadíva do očí.*
Mirana Christie Taylor *Všimne si kam mieri jeho pohľad a uškrnie sa. Nebadane pokrúti hlavou a držiac ho za zápästia sa kúsok od neho odtiahne.* To rozhodne nie je, *namietne, no vlastne, čo mu to bude vysvetľovať. Na jeho uchechtnutie sa sa pousmeje a pohľadom klesne k diere v jeho hrudi.* Som zvedavá, ako dlho takto vydržíš. A čo spravíš, až sa začneš dávať dokopy. *Pozrie mu do očí a jeho pohľad jej vyčaruje len širší úsmev.* Bolí? *spýta sa a zvonivo sa zasmeje.*
Victor Gray *Pousmeje sa na jej namietanie. Aj tak si bude myslieť svoje. Jej slová ho však zaskočia. Nemyslel si, že na to príde tak rýchlo, no má pravdu. Ani on nevydrží v tomto stave večne a čím je slabší, tým viac nad tým stráca kontrolu. Buď sa zmení celý na hmlu, alebo naspäť.. nanešťastie netuší čo sa môže stať a nerád by skončil s kolíkom v srdci.* Nie, šteklí! *odvrkne jej zavzdychane a snaží sa veľmi nehýbať, aby obmedzil tú bolesť.*
Mirana Christie Taylor *Uškrnie sa ešte viac.* Hmm, len šteklí? Tak to treba pritvrdiť. *So sklamaním ale zistí, že nič z jej dnešných verných drevených pomocníkov úplne po ruke nemá, keď neráta kôl v stene. A spúšťať z neho pohľad, napriek jeho stavu, ju príliš neláka. Chtiac-nechtiac, musí ho nechať vydýchnuť. Trochu. Vytrhne špic zo steny, ruky mu dá nad hlavu dlaňami na seba a ešte viditeľnú starú dieru ním zaplní a prepichne aj druhú ruku. Svoje potom stiahne a objíme ho okolo krku, do ktorého sa s chuťou zahryzne. Tak jej napadne, či by ho mohla vysať celého. Rovno dvojnásobný pôžitok.. Napriek svojim predošlým slovám, keď ho tu už má takto priklincovaného, neodolá, takmer nepovšimnuteľne povyskočí a vysadne na neho. Vzdychne a zavrčí a už po chvíli na krv takmer aj zabudne. Netrvá dlho a celé telo sa jej roztrasie v návale slasti a rozkoše.*
Victor Gray *Nadvihne obočie, no potom sa usmeje, keď mu vytrhne z ruky jeden špic a na chvíľu aj rozmýšľa, že by sa zbavil aj toho z diery v hrudi, no potom zacíti znovu tú nepríjemnú bolesť a zatne zuby, keď mu prebije aj druhú ruku. Všimne si však jej blížiace ruky k jej krku a na chvíľu ho premkne strach. Ani sám netuší, čo by sa stalo, ak by mu náhle zlomila väzy - a veľmi dobre vie, že je toho schopná. Nerád by to však riskoval. Jej tesáky a uhryznutia ho vzrušujú a potichu zavrčí. Kiežby sa na ňu nemusel len pozerať.. bol by určite radšej, ak by si vymenili miesta. Omnoho radšej. Neznáša takúto podradnú pozíciu, kde len hádať môže, čo s ním nakoniec urobí. Zrazu sa však začuduje a slastne vzdychne napriek tomu, že sa cíti ako priklincovaný.* Takže mám pravdu. *neodpustí si a šepne potichu. Po chvíli sa mu z úst derú trhavé vzdychy a s privretými očami očakáva vrchol. Síce už sa nechcel vysiľovať, no ona to aj tak urobí zaňho, tak čo tam po tom. Telekinézou si ju drsne pritiahne k telu a vášnivo ju pobozká.*
Mirana Christie Taylor *Pevne sa ho držiac ťažko oddychuje, no proti jeho bozku nič nemá, a už sa ani nečuduje ako s ňou máva aj bez priameho dotyku. Celkovo toho ale má už dosť. Toho divadielka, aj tej.. pravdy. Venuje mu posledný bozk a zlezie z neho, spokojne si obzrúc svoju "prácu". Má ale dilemu.. čo s ním teraz. Zabiť ho jej príde najlákavejšie, lenže čo z toho, keď nevie ako? Ten kôl by bol dosť možná vražedná zbraň, ale riskovať že to nevyjde a že sa k nej môže hneď a ľahko dostať.. to nie. A celkovo si nechce špiniť ruky ešte viac. Čiže ostáva čistá práca, v ktorej je už prakticky majster. Slabo sa uškrnie a perami sa priblíži k jeho uchu.* Áno, *odpovie mu na predošlú poznámku, ktorú predtým odignorovala. Sama je tým prekvapená, ale odpovedala naozaj úprimne. Radšej sa tým myšlienkam teda vyhne. Akoby chcela pokračovať, chytí mu tvár do dlaní, no namiesto bozku, ktorý mohol čakať, mu rýchlym pohybom hlavu vykrúti.*
Victor Gray *Nebráni sa, keď na ňom visí ako kliešť.. vlastne ani nemá ako, no potom len sleduje, ako z neho zlezie. Nechápavo na ňu vyčerpane hľadí. Len ho použije a takto ho tu nechá? To nemyslí vážne. No potom mu odľahne, keď sa k nemu priblíži a zašepká mu. Na chvíľu mu aj zažiaria oči. Sykne, keď sa pokúsi o pohyb, keď chytí jeho tvár do dlaní, no nič si z toho nerobí. Tentoraz má však z toho zlý pocit a snaží sa uhnúť, uhryznúť ju, keď si spomenie čo to znamenalo naposledy. Nahlas zavrčí a myká sa jej, aby sa o nič nepokúšala, pričom sa mu diera v hrudi už dávno uzavrela a zbytky hmly zmizli.* Neopovažuj sa! *zavrčí, keď už zacíti tvrdý pohyb, no potom mu pukne v krku, stratí vedomie a nahé telo mu ostane visieť priklincované za ruky.*
Mirana Christie Taylor *Vidí mu v pohľade, ako ho to slovíčko potešilo. A ju to rovnako veľmi mätie a desí. Z jeho pokusov o uhnutie sa si nič nerobí, len sa ticho zasmeje, keď varovne zavrčí. Začuje to puknutie, a hneď jej je ľahšie na duši, aj keď to vôbec nemusí znamenať, že je po ňom. Takto od neho s odporom odstúpi, a bez toho, aby sa namáhala hľadať nejaké zvyšky oblečenia sa odmiestni do svojho domčeka.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama