Zásnubný večierok

16. dubna 2018 v 3:11 |  Inez a Frederick
Inez Soith Cresswell *S vystretým chrbátom, ramenami zatláčanými vzad, aby lepšie vynikol jej bujarý dekolt vo vrchu šiat, ktoré z nej viac odhaľujú než zahaľujú, prechádza na vysokých opätkoch po mramorovom obklade podlahy. Priam prahne po uznaní a po tom, aby bola stredobodom pozornosti. Podvihne bradu a nos, trošku privrie oči a zvrášti obočie, čo dodá jej tvári na prísnosti, čo platí aj pre jej okuliare, bez ktorých by toho veľa nevidela. Samozrejme sa pridržiava svojho milého do spoločnosti, jednak preto, že aspoň jednu konvenciu plánuje splniť, okrem toho je z neho pekný šperk a aspoň nespadne z tých opätkov, dodáva jej podporu. Sem tam zmení výraz z chladného na vľúdny, keď sem tam niekoho pozdraví, ale jej hlas stále znie ako syčanie hadov.* Pozri sa na všetky tie trosky, drahý. *Predhodí rovnako s dávkou jedu a do voľnej ruky si zoberie pohár šampusu, ktorý si pritisne k načerveno natreným perám, ktoré dokonale ľadia s jej hustou, červeno sfarbenou hrivou, ktorú má voľne rozpustenú.* Niektorí sa cítia ako sračka ale vyzerajú skvostne. Iní tak aj vyzerajú. *Precedí pomedzi zuby a usrkne si.*


Frederick Sciorradh Adler *Vždy nenávidel tieto spoločenské akcie. Najprv kvôli nudným ľuďom, ktorých nezaujímal a oni nezaujímali jeho, neskôr kvôli večnému kazeniu jeho nočných plánov a teraz ho otravuje spoločnosť osoby držiacej sa ho ako kliešť. Roky tréningu mu ale nedovolia dať na sebe akékoľvek znechutenie a odpor znať, ale práve naopak, tváriť sa spoločensky priateľsky a zároveň šťastne, že má po boku takú skvelú ženu. /*Koľko skvelých žien som mal všade inde ako pri boku a nakoniec skončím s touto,*/ pomyslí si a následne poďakuje na gratuláciu k zasnúbeniu sa s tak okúzľujúcou a šarmantnou dámou.* Nemala by si toľko piť. Alebo sa aspoň naučiť ovládať, *pohŕdavo zavrčí a tiež si od čašníka vezme štíhly pohár, ktorý na ex vypije.* Desí ma, že s tebou niekedy musím súhlasiť, *odpovie a položí pohár na tácku ďalšieho zo sluhov idúceho okolo.*
Inez Soith Cresswell *Na pol úst sa uškrnie a trochu skloní hlavu k poháru, ktorý si tisne k perám.* Čím viac ho vypijem, tým lepšie sa udržím na nohách na týchto ihlách. Nezabudni, budeme si musieť ešte pretrpieť aj pár kôl tanca. *Upovedomí ho a ona samotná pri tej predstave musí otrávene prevrátiť očami, nač si zase máličko odchlípne a následne si už pred ústa servítku neberie, tak to do seba rýchlo kopne a učiní tak, ako Frederick.* Ty mi niečo hovor o ovládaní. *Sykne jeho smerom, ale to už si to k nim štráduju ďalší, ktorí im prišli skutočne veľmi "úprimne" zagratulovať. Tentokrát muž so ženou, na ňu sa trochu škrobene usmeje a sladko poďakuje, avšak pri ňom mu spočinie priamo na očiach a aby si to všimol hlavne on, si máličko prejde špičkou jazyka po spodnej pere. Akonáhle sa vzdialia do "bezpečnej vzdialenosti", tak sa k svojmu snúbencovi trochu bližšie nahne.* Len sa na ňu pozri, aká je úbohá. Zaujímalo by ma, čo by povedala na to, že som s jej chlapom spávala, kým ona na neho uplakaná čakala doma, kde a s kým sa zase vláči. Samozrejme, že nevie, že so mnou, bola to skvelá zábava. Zvlášť ho počúvať, aké je v posteli puritánske drevo. *Povrchne sa tlmene zasmeje na jej adresu a na ukazovák si točí prameň tmavočervených, ale i tak nadmieru výrazných a jemne zvlnených vlasov.* I tak najlepší boli oni dvaja. *Kývne hlavou k druhej dvojici opodiaľ.* Ona je v skutočnosti na ženy, tým pádom ho odmieta a on sa následne milerád ukojí aj sám. Raz mi zreferovala, že mu dáva do večerného čaja rôzne omamné lieky, elixíry a podobne, aby zaspal predtým, než to na ňu zase vyskúša. *Na sekundu sa odmlčí v rozširovaní ohováračiek a pritisne sa k Fredovi, nech vzbudia dokonalú víziu zamilovanosti. Potom šeptom pokračuje.* Matka si raz vydupala, aby som u nich pomáhala v domácnosti za trest, že som napadla tú štetku Leah. Nedalo si nevšimnúť, ako sa na mňa ten starý koreň pozerá a čo to s ním robí, nebol nič úžasné, zato ona... to bolo niečo iné. Zlaté časy, dokonca som mala aj krásnu uniformu, ktorá mi padla ako uliata. Raz ti ju predvediem. *Chytí ho za ruku a oslňujúco sa na neho usmeje.* Teraz by sme sa mali predvádzať my.
Frederick Sciorradh Adler *Pery sa mu vykrivia do rovnakého úškrnu ako bol na sekundu vidieť na tvári, ako sa povráva, jeho milovanej, no nevenuje jej ani pohľad.* Na to sa nedá zabudnúť, drahá, *prehodí a na jej tichú poznámku zareaguje len rýchlym prevrátením očami, keďže sa hneď musí tváriť ako na smrť zamilovaný snúbenec. Tentokrát má ale skutočne problém udržať spoločenský výraz, keď počuje reči svojej spoločníčky.* Áno, počul som. Žiaľ, nestihol som ju vyskúšať. Utiekla skôr, ako sa na ňu stihol vrhnúť niekto ďalší. To sa na mojich večierkoch stávalo často. Hlavne pri tých, ktoré tam neboli dobrovoľne. *Po tvári mu prebehne tieň a úškrn schová za ďalším pohárom šampanského, ktoré tentoraz pije tak ako sa na akciách ako je táto sluší a patrí. Následne sa pozrie smerom, kam mu ukazuje Inez a skoro vyprskne šampanské. Uhrá to na mierny kašeľ, a zvedavo počúva, čo jeho drahá vie o týchto dvoch.* Chudák. Keby vedel, o čo prichádza... *zaspomína si a žmurkne na spomínanú ženskú, keď sa ich pohľady stretnú.* Skutočne vyberavá, ale stačilo priviesť niečo mladé, a hneď bola ktotká ako baránok. Teda... obrazne povedané, *opraví sa a krátko sa potichu uchechtne. Na chcíľu zauvažuje, koľko Leah pozná, no po chvíľke usúdi, že na to by potreboval viacej času a obšírnejší popis, ako len že je štetka. Veď to je preda každá ženská.* Och, uniformu, vravíš? *zamrmle.* Že by som na tebe predsalen mohol mať niečo rád? *nahodí rečnícku otázku, opätuje jej jeden z najkrajších úsmevom a zamieri do vedľajšej miestnosti, z ktorej už nejakú dobu počuť zvuky orchestra miešaných s vravou tanečníkov a tanečných driev, ktoré len postávajú po obvode a flirtujú s každým, čo sa objaví v ich blízkosti. Oni ale pokračujú až do stredu sály, kde si Inez otočí a pritiahne k sebe a hneď ju aj začne viesť v jemných tónoch valčíka.*
Inez Soith Cresswell *Zvonivo sa zasmeje, takže ostatní môžu nabrať poňatie, že jej lichotia rečičky jej milovaného.* A ani ju už nevyskúšaš. Pokiaľ by si sa o niečo podobné pokúsil, zničím ťa a ešte ti zasadím i ranu istoty. *Precedí jedovato pomedzi zuby, keď sa natočí tak, aby mu voľnou rukou mohla skĺznuť na zadok. Na ten dobre vypracovaný, pokušeniahodný zadok. Jemne si zahryzne do spodnej pery, keď mu po ňom prejde rukou a následne ho po ňom capne. Na to sa zachichoce.* Budeš ma zbožňovať, to ti zaručujem a môžeme sa pokojne aj vsadiť. Nebude trvať dlho a budeš prosiť o moju pozornosť. A mňa nie je dobré si znepriateliť. *Zašepká ale tak, aby to počul iba Fred, nik ďalší. Nemôžu dokaziť dojem. Jej pohľad sa premení na svárlivý a celkovo nie práve dvakrát priateľsky... vlastne vôbec. Nasleduje ho už so znova nasadeným výrazom šťastnej mladej ženy, keď sa spoločne s ním vydáva do vedľajšej miestnosti. Akonáhle si ju k sebe pritiahne, nebráni sa. Síce sa k sebe chovajú ako idioti, fyzicky ju abnormálne priťahuje. Túži po ňom, aspoň takto, jedna dobrá vec. Nebyť tohoto, dávno by si hodila slučku okolo krku. Necháva sa ním viesť, dbá na správne držanie tela, dáva si pozor, aby sa nepomýlila. Hľadí mu do očí, beztak nemajú veľký výškový rozdiel, ale keď má ešte aj tieto ihly, hľadí mu priamo do očí. Máličko sa pousmeje, ale nie s dobrým úmyslom, ktorý odráža, ale nefalšovaným chtíčom. Keď je príležitosť, tak si na chvíľu položí hlavu na jeho rameno.*
Frederick Sciorradh Adler *Nadvihne jedno obočie a napriek nepriateľskému tónu jej hlasu sa tvári pobavene.* Stavíš sa, láska? *S úprimne veselým úsmevom, len druhýkrát v jej prítomnosti, dopije svoje šampanské a zbaví sa pohára. Úsmev ale vystrieda znechutenie, keď ho začne ohmatávať a ruku, za ktorú ju drží jej stisne na prah zlomenia.* Ďalšia stávka? Prečo nie? To budú rýchle prachy, *znova ju obdaruje falošným úsmevom, aj keď má čo robiť, aby si ho udržal. Začína jej mať vážne po krk. A to majú spolu stráviť celú večnosť, ako im bolo nakázané. /*Strč sa, otec,*/ pomyslí si zakiaľ spraví prvých pár tanečných krokov. Ani si poriadne neuvedomuje, že to je tanec a nie chôdza, tak ho tie roky strávené na podobných večiekoch zblbli. Ale aspoň ho Inez nemá za čo ďalšie buzerovať, tanečník je vskutku geniálny. Vlastne, nielen tanečník, ale to sa tá suka tak skoro nedozvie. Všimne si jej úsmev, a opäť ho pochytí túžba rýpnuť si do nej.* Zlatko? *nakloní hlavu, keďže ona má tú svoju práve na jeho ramene,* uvedomuješ si, čo presne znamená byť mojou manželkou? Tentoraz z pohľadu našich rodičov. Ako to vnímam ja sa dozvieš čoskoro, nemaj strach... Alebo vlastne maj, *nahlas sa zasmeje, akoby práve jeho snúbenica povedala niečo nadmieru vtipné.* Budú chcieť vnúčatá. Potomkov, ktorí by mohli prebrať ich záležitosti, až sa jedného dňa poberú na druhý svet. Veď vieš, my nie sme práve najvhodnejšia voľba, *znova sa zasmeje, no v očiach má kruté plamene.* Povedz... že sa nevieš dočkať, ako budeš pod srdcom nosiť a neskôr vychovávať /*moje*/ deti, *šepne jej tesne pri uchu a nie práve najjemnejšie jej zahryzne do lalôčika.*
Inez Soith Cresswell *Iba jej pohyby dávajú na známosť, že sa ešte nepobrala do ríše snov. Áno, protiví sa jej istým spôsobom avšak... na druhú stranu je nadmerne príťažlivý. Správa sa ako sukinsyn, odporuje jej, len tak ľahko ho nezmanipuluje. Neštíti sa toho s ňou zaobchádzať ako s handrou, so svojím majetkom... zjavne sa u nej prejavil dlho, dlho zatajovaný masochista, ktorému sa podobné zaobchádzanie viac než páči, avšak samotnému Fredovi to rozhodne nahlas nepovie. Ani brvou nepohne, keď ju osloví, zato spozornie, akonáhle vyriekne ďalšie slová. Ustrnie, ale snaží sa zachovať vnútorný i vonkajší pokoj. Nakoniec kruto precitne, do reality ju ešte viac vťahuje jeho pohryznutie do lalôčika. Prudko sa strhne a narovná si chrbát. Zrýchli sa jej dych, no rozhodne sa zareagovať rovnakým spôsobom, akým začal on.* Isteže. Neviem sa dočkať, ako vychovám skazu budúcej generácie, ktorú splodím s úchylom, či čo si. Tiež asi nie si žiadna extra trieda, keď ťa otec predal za prachy. *Na tvári sa jej rozhostí krutý úškrnok a v očiach sa jej rovnako zlovestne zablysne.* Ja sa im brániť nebudem, obzvlášť keď viem, že ma budeš musieť trpieť deväť mesiacov len s jedným s výkyvmi nálad väčšími než teraz, keď sa budeš musieť o mňa i o ne náležite postarať a budeš sa musieť tváriť nielen ako úžasný manžel, ale dokonca otec. Na to sa tešíš, všakže? *Pritisne sa k nemu bližšie, stále šepká, nech sa počujú len oni dvaja.* Keď mi nebudeš môcť utiecť. Vlastne... nám. *Zatiahne hlasom sladkým ako med a zosilní zovretie. To má za tú jej ruku predtým.*
Frederick Sciorradh Adler *Pozorne ju sleduje, ako na jeho slová zareaguje, nechce aby mu unikol jediný vydesený pohľad, jediné štítivé gesto. Dočká sa, ale jej reakcia mu nespôsobí také potešenie ako čakal. Ale ani ukázať svoju pravú tvár pred toľkou vyberanou spoločnosťou by nebolo dobré. Úsmev mu mierne pohasne, no zostane.* Myslíš? Tak sa spýtaj tej údajnej lesbičky... a čerstvej mamičky Victorie, *pozrie sa na ženu cez Inezino rameno,* a rozkošnej nymfomanky Charlotte, už teraz znudenej novomanželky Claire, stále zachovalej Kristin, och... *privrie oči, keď si spomenie na hry s manželkou jedného z otcových obchodných partnerov.* Som /*viac*/ ako len extra trieda, *znova jej šepne pri uchu.* A ak si myslíš, ty, otec, ktokoľvek, že len kvôli tebe, *to slovo vyprskne ako nejakú nadávku,* sa vzdám svojho perfektného života pre nejakých pankchartov, ktorých by som už teraz najradšej utopil vo vreci ako mačence, tak si na tak obrovskom omyle, že viac si si nikdy nemýlila a ani sa nebudeš, *dokončí pokojným hlasom, a schová jej prameň vlasov za ucho.* Ako dokonalý otec sa budem tváriť milerád. Ale nebudem ním. Presne ako manželom. *Informuje ju a vzápätí zmení postoj a chytí ju pevnejšie.* Och, tanec ako stvorený pre nás, *uškrnie sa pri prvých taktoch tanga.*
Inez Soith Cresswell *Sťažka preglgne a dalo by sa povedať, že celkovo poľavila od svojej drzosti. Začína to v nej neskutočne vrieť. Lenže ona vie, prečo ju jej otec predal tomuto magorovi... pretože je psychopat. Teda, hovorí sa... Aj jej otec to hovoril, akurát použil iné, avšak veľmi podobné slovo... A každý jej pokus o vzťah dopadol, no... nazvime si to rovnako. Nepekne. Jeden z nich vždy umrel, alebo sa aspoň priotrávil, prišiel k úrazu... a ona to naozaj nebola. Chudák Evan. Skončil tak ako jeho dom. Spálený. Tŕpne permanentne pri jeho slovách. A, nerada si to priznáva už len pred sebou, sa jej jeho slová istým dielom naozaj dotkli, pričom ani sebemenšmi netuší prečo.* Čo si ty... *Začne potichu, pričom skláňa hlavu, prepichujúc očami zem.* Treťotriedny sadista? Nevydesíš ma. Vieš čo som ja? Vieš čo som dopekla ja?! *Začne o trochu hlasnejšie, než by očakávala, ale veľmi rýchlo si to uvedomí a znova zmierni.* Keby na to došlo, budem ťa mať na kolenách v zlomku sekundy. A my, narozdiel od teba a tvojej rodiny, nie sme na mizine. Ak by si sa raz nesprával dokonale ku mne a, čert to ber, aj našim deťom, keď ich tak rád spomínaš ako prvý, zruinujem ťa a každého tvojho blízkeho, ošklbem ťa o posledný cent a pripravím o všetko čo ti je drahé. O svojom perfektnom živote budeš môcť iba snívať, doničené meno, pošliapaná česť a rešpekt, ak tam teda vôbec niekedy boli. *Syčí, až sa mu to musí zarezávať do uší. Jej tvár nadobudne ten pošahaný výraz, aký videl i chudák Evan predtým, než škrtla zápalkou. Prispôsobí sa postojom tancu, ktorému sa teraz idú oddať.* Rozumieš? *Svárlivo sa ho spýta.* Ani jeden nie sme nadšení z toho, že sme takto skončili, tak ma dopekla neser lebo ťa veľmi rýchlo zabijem dočerta! *Zaškrípe zubami.*
Frederick Sciorradh Adler *Jej sklopený pohľad ho teší ako máločo, čo sa netýka cundier a postelí a vecí, ktoré by sa v nich mali odohrávať.* Nie... Prvotriedny. Ale tie, ktoré by ťa o tom mohli presvedčiť do takejto spoločnosti nechodia. Alebo už nie sú medzi nami, *sladko sa na ňu usmeje a priloží jej ukazovák na pery, keď sa tak rozkričí.* Pššt... nekazme dojem. *Pomaly prejde prstom z jej pier po krku až ku krčnej jamke a kúsok nižšie, na hranicu provokácie. Potom ju znova schmatne do tanca s tým istým úsmevom ako ju počúval doteraz.* Nie, nie... Na kolenách budeš ty. A nie preto, že by si sa modlila. Aj keď... v duchu môžeš aj to. *Otočí sa s ňou, pritiahne so ju ešte bližšie, aby ostatní mali len slabú šancu vidieť jeho výraz.* Viem sa správať iba dokonale chladne, panovačne a manipulatívne. A ver mi- moju dokonalosť pocítiš ako psychicky, tak aj fyzicky. Sobáš s tebou pre mňa neznamená nič iné, len viac prachov a otcovu spokojnosť. Bude mu ukradnuté, ako sa k sebe správame v súkromí, keď na verejnosti budeme ten najkrajší a najdokonalejší pár v celej krajine. A tie tvoje vyhrážky si môžeš strčiť vieš kam. Sú žiaľ také ostré, že uspokojenie ti neprinesú žiadne. Rovnako ako ja. *Začína mať trocha strach, aby to obaja neprehnali a nespravili niečo, čoho by nikto z prítomných nemal byť svedkom. A následne sa skutočne veľmi úprimne rozosmeje, až sa pár hláv k nim otočí. Venuje im akože ospravedlňujúci, mierne pripitý úsmev a zahľadí sa späť do Ineziných očí.* Rozumiem. Kto z koho, hm? *Pobaveného úsmevu sa nevie zbaviť, hlavne pri predstave, ako musí rozčuľovať ju.*
Inez Soith Cresswell *Hladí na neho s toľkým hnevom, až má pocit, že čochvíľa vybuchne. Vtedy si opakuje ako mantru slová svojho otca, aby sa upokojila.* Mali by sme byť obaja nadšení, že nás dali dohromady. *Začne úplne opačným smerom vzhľadom k téme, akú celý čas preberajú.* To, že sa tak neznášame je následkom našej prílišnej podobnosti. *Riekne už pokojným tónom hlasu a odmlčí sa až keď jej prstom skĺzne... dopekla. Zahryzne si do jazyka a trochu pootočí hlavu do strany. Nasleduje ho v tanci, avšak s patrnejšou vervou a temperamentom.* Parchant. *Zašepká skôr pre seba.* Pozri sa, ty bastard, čo môžeš mať. Som podobná, IBA podobná, pretože u mňa je to trochu horšie ako u teba, ale o tom ťa asi upovedomili, všakže? Ty si však... až príliš fyzicky príťažlivý, takže by ťa bola hrozná škoda... odpraviť rovnakým spôsobom ako tých predtým. *Tento raz sa zatvári koketne a zaklipká dlhými mihalnicami.* Zaujímalo by ma, z akého dôvodu ma tak hrozne neznášaš. Nespravila som ti až také niečo, ako ostatným, ale budiž. Môžem ti toho dať mnoho, nespočetkrát viac, než tie suky predtým. A ty... ty si taký hlupák, že si schopný to zahodiť len preto, lebo to berieš ako spoločenskú povinnosť. Mohli by sme byť naozaj dokonalí... nielen v spoločnosti. *Zašepká a už sa len veľavravne usmeje na pol úst.* Ale ako chceš... kto z koho. *Mierne sa od neho odtiahne, síce by ho práve teraz od seba najradšej surovo odstrčila. Jednoducho to uhrá na migrénu. Každopádne tak hrozne neklame - naozaj jej prišlo trochu zle, nakoľko i jej démon sa začína v jej vnútri búriť a musí sa dať do poriadku. Pomalým krokom podíde do rohu, kde toto ich divadlo musí rozdýchať.*
Frederick Sciorradh Adler *Keby sa druhýkrát rozrehoce na celú sieň, už by to prítomní nemuseli brať ako nehodu spôsobenú priveľkým množstvom vypitého alkoholu. Tak tú chuť potlačí, čo znamená, že nechá Inez bez prerušenia hovoriť ďalej. Pobaveného krútenia hlavou sa ale nevzdá.* Ale áno, dačo mi bolo spomenuté. A skutočnosť prekonala moje očakávania; žiaľ, nie v dobrom zmysle. Dokonca som sa na teba aj tešil, *prizná sa jej šeptom. Áno, podľa opisu, čo počul, mu sprvu prišla... dokonalá. Ale nečakal, že bude až tak dominantná a otravná a protivná a nepríjemná...* Vieš čo mi o nás povedal otec predtým ako sme sem prišli? Že si na seba zvykneme. Keď mi ťa predstavoval, boli sme pre seba ako stvorení. Teraz čakám, že mi o mesiac povie, že sa k sebe v skutočnosti absolútne nehodíme a verí, že sa jedného krásneho dňa navzájom pozabíjame, *povie ignorujúc jej slová a úsmev. Nechá ju odtiahnuť sa od neho a potom pristúpi k nej, podávajúc jej jeden z pohárov, ktoré stihol uchmatnúť.* Čo sa týka našej vzájomnej príťažlivosti... sme na tom rovnako. *Začne konverzačným tónom a odpije si.* Problém ale je, že ma neskutočne odpudzuje tvoja povaha. Ktovie, možno práve preto, že sme si tak podobní, *spraví posmešnú grimasu a oprie sa chrbtom o stenu, pričom sleduje tancujúce páry.* Čo keby sme spravili dohodu? *otočí sa späť k nej.* Obaja si necháme svoju slobodu, náš starý, krásny život, ktorý nám tak vyhovoval... samozrejme, bez toho, aby sa o tom verejne vedelo... a po čase, keď to neuponáhľame... ktovie, možno si na seba aj zvykneme. A budeme dokonalí aj v súkromí, ako si spomenula. *Počas celého monológu sa k nej pomaly približuje, rukou, v ktorej nemá šampanské jej prechádza po pleci a krku, a nakoniec ju nežne pobozká do kútika pier. Zahľadí sa jej hlboko do očí a čaká. Podľa toho ako zareaguje plánuje odvíjať svoje ďalšie správanie.*
Inez Soith Cresswell *Je prekvapená, že ju nasleduje. Vlastne, v konečnom dôsledku jeho pohnútky k tomu, očakávala by, že bude ticho, alebo je to iba kamufláž, aby si o nich niekto nezačal utvárať obraz dokonale spravený podľa skutočnosti. Prehltne sliny kopiace sa jej v ústach. Každopádne, pohárikom rozhodne neopovrhne, teraz aj naozaj potrebuje isté nakopnutie. Máličko si odpije a zhlboka dýcha, aby zahnala tú kovovú pachuť, ktorá sa jej drží vzadu na jazyku a rozochvené vnútro, Lamiin hlas. Síce s ňou väčšinu času absolútne súhlasí, ale teraz jej to jednoducho nerobí dobre. Po celý čas Fredericka iba mĺkvo počúva, kým si pohárik drží pri perách. Zostane trochu prekvapená, keď uzná, že je to vzájomné.* Nápodobne. *Trochu sa zachichoce, toto nemyslela nejako zle a hneď, ako spomenie dohodu, ihneď mu zrakom spočinie na očiach.* Absolútne súhlasím. *Súhlasne kývne hlavou na podporenie svojich slov. Aj keď - síce si to rozhodne pred ním nahlas neprizná - ju z akéhosi podivného dôvodu znechucuje pomyslenie, že bude chodiť za inými. Pritom normálne by jej to bolo tak kardinálne jedno. Ani si nevšimne, ako mu hladí do očí, že sa k nej približuje ruou, dokiaľ ju nezacíti. Nijako sa nebráni, ani sa nenechá pobozkať len preto, aby si zlepšili renomé. Privrie oči a letmo sa pousmeje.* Takže toto môžeme považovať za vybavené. *Potichučky riekne a pohľadí ho po jemne po tvári, akonáhle ruku odtiahne, venuje mu rovnako jemný bozk na pery.* Ale títo tu naokolo ma už strašne iritujú, hádam už za malý moment vypadneme. *Prehodí z mosta do prosta.*
Frederick Sciorradh Adler *Poteší ho, že s jeho návrhom súhlasí, aj keď je popravde aj trochu prekvapený; čakal skôr ďalší výbuch a syčanie a v skutočnosti naozaj pádne argumenty prečo nie, on ale nič také nemieni brať do úvahy. Veď toto je ako v stredoveku; aby mu rodičia vyberali manželku s najväčším venom. Nanešťastie sa ich ona ale nemôže uprosíkať na kolenách, lebo jej sa rodičia chcú zbaviť rovnako. Mierne sa usmeje, keď ho pohladí po tvári a pobozká. V duchu má ale krutý úškrn a tlmene sa smeje. /*Hlupaňa,*/ pomyslí si a prejde pohľadom z nej na zabávajúcu sa spoločnosť.* Máš pravdu. Svoju povinnosť dnes sme si splnili, dokonca sme vykšeftili aj čosi viac, *úkosom na ňu pozrie a usmeje sa.* Ideme? *ponúkne jej rameno, a keď už to tak pekne zabralo, neprestáva sa na ňu usmievať.*
Inez Soith Cresswell Áno, poďme... nie je mi práve najlepšie. *Sťažka vydýchne a prijme jeho rameno, nechá sa ním viesť von pomalým tempom, opatrne kladie jednu nohu za druhú. Po tom, ako vyjdú na čerstvý vzduch, po tvári jej prejde chladný závan, následne chladný náboj po chrbtici, nač sa strasie a naskočia jej zimomriavky na koži. Pozerá sa pod nohy, iba občas sa periférne zahľadí na jeho tvár z profilu a je ticho. Jednoducho si užíva jeho prítomnosť - kto by dopekla toto bol povedal? každopádne, pred ním to ani za boha neprizná - keď sú obaja ticho, nevrieskajú po sebe, je pokoj a nemajú potrebu sa neustále zhadzovať. Primkne sa bližšie k nemu a vdýchne jeho ostrú, korenistú vôňu, ktorá jej na zlomok sekundy priam pomätie zmysly.* Každopádne to bola jedna z tých lepších spoločenských akcií... zažila som aj horšie. *Riekne tichšie posadeným tónom hlasu, pretože dúfa, že tak zaženie svoje terajšie myšlienkové pochody, ktoré jej nie sú práve dvakrát známe a tým pádom ani príjemné... v konečnom dôsledku.*
Frederick Sciorradh Adler *Keď vyjdú von, zhlboka sa nadýchne čerstvého vzduchu.* Záhradné párty mám radšej. Nie je tam už po hodine na zadusenie a ľahko sa môžeš vypariť, *prehovorí po chvíli ticha. Nezvyčajného, na ich pomery. V každom prípade ale potrebujú trocha pauzu. Aj keď uňho je to niečo trocha iné, využiť ju, keď mu začne dôverovať mu spôsobí oveľa väčšie potešenie ako neustála agresivita. To potom nie je taká zábava...* Kam pôjdeme, drahá? Domov? Alebo máš nejaké iné plány? *Zastane na konci príjazdovej cesty a s mierne podvihnutým obočím pozrie na Inez. Jemu osobne je úplne jedno, ako sa večer skončí. Úprimne, osobne by uvítal aj pokoj a samotu. Ale ak sa chce ona zariadiť inak... pre prijateľné pokračovanie tohoto vzťahu je ochotný jej tentoraz vyhovieť.*
Inez Soith Cresswell *Začína byť malátna, naozaj vyčerpaná z vplyvov Lamie, Fredericka... Sťažka si povzdychne, ledva sa drží na nohách, obzvlášť na týchto štekliach. Vrhne na neho umorený pohľad, čím akurát dodá na svetlo sveta, žeby už len masačné, svoje prepadnuté oči.* Domov, ale čo najrýchlejšie. Potrebujem si ľahnúť, mám skutočne na jeden večer dosť. *Stiahne hlavu medzi ramená a pustí sa ho, potrebuje si založiť ruky na prsiach, aby si udržiavala aspoň to málo tepla, ktoré má. Skloní hlavu, pohľadom prebodáva zem a prešľapuje z nohy na nohu - viac nie je taká očarujúca.*
Frederick Sciorradh Adler *Vidí na nej, aká je vyčerpaná, ale popravde sa jej ani nečuduje.* Takže efektný odchod sa dnes ruší, *poznamená a zastaví myšlienkové pochody o najvhodnejšom dopravnom prostriedku. Vyzlečie si sako a prehodí jej ho cez plecia; pravý gentleman, ktorý si všíma, že sa jeho partnerka necíti pohodlne. Následne ju objíme okolo pliec a v okamihu sa premiestnia do luxusnej obývacej izby ich honosného sídla.*
Inez Soith Cresswell *Tesnejšie sa k nemu primkne a sťažka hrdelne vydýchne.* Vďaka. *Riekne ticho na margo toho, že si kvôli nej dokonca unúval vyzliecť sako. Pravou rukou si zájde do tmavo ohnivočervených vlasov. Prejde niekoľko krokov, sako uloží na sedačku. Následne sa nahne ku stolu, z ktorého schmatne cigarety. Ihneď nato si oprie chrbát o sedačku, usadí sa a prehodí si jednu nohu cez druhú. Ľahko si danú cigaretu prípáli, unavene si z nej potiahne. Navôkol nich panuje ticho - akosi sa nedokáže odhodlať k tomu prehovoriť. Asi preto, lebo cíti, že je to medzi nimi teraz krehké a pokiaľ by náhodou zahlásila niečo necitlivé - což je vysokopravdepodobné, vzhľadom k tomu, že trpí (či skôr jej okolie než samotná Inez) absenciou empatie - a dokazila by i to málo, čo má... možno?* Pôjdeš si potom tiež lahnúť? *Nakoniec sa spýta trochu ostýchavo. Vlastne iba chce vedieť, či má na neho čakať alebo nie.*
Frederick Sciorradh Adler *Na jej poďakovanie nijak nezareaguje, pustí ju a prejde k baru, odkiaľ vytiahne fľašu whiskey a po krátkom zaváhaní aj pohár. Jeden. Aj tak by najradšej pil rovno z fľaše. Presunie sa k jednému z mnohých pohodlných kresiel, sadne si a nohy si vyloží na nízky konferenčný stolík. Krátko mrkne na Inez, no nič nepovie. Načo aj? Veď si už povedali všetko potrebné. Na ex vypije prvú dávku a zahľadí sa do plameňov krbu. Ticho odrazu pretne Inezin hlas. Ani sa nepohne, len k nej presunie pohľad a odpovie až po chvíli.* Ešte tu posedím. Ak chceš, choď, *mávne rukou v ktorej drží pohár, znova plný a o sekundu hneď zas prázdny.*
Inez Soith Cresswell *Mykne plecami, možno trochu v kútiku duše dúfala, že sa poberie taktiež. Z jedného prostého dôvodu, aspoň by ju nijak zbytočne potom nerušil.* Ako myslíš. *Povie potichučky a akonáhle dofajčí, hodí špak do masívneho popolníka a postaví sa na rovné nohy.* Tak sa teda maj. *Predhodí ešte kým sa znova neodmlčí. Ako okolo Fredericka prechádza, má chuť sa ho istým provokatívnym spôsobom dotknúť. Avšak keď k nemu natiahne ruku, nakoniec sa zháči a opätovne ju pripaží k telu. Na zlomok sekundy postojí na mieste, ale rázom mierne potrasie hlavou, zahryzne si do spodnej pery a pokračuje v chôdzi, dokiaľ po schodoch neprejde do spálne. Tam si neurvalo vyzuje vysoké topánky a odhodí ich na druhý koniec izby, akoby počas búrky si ich vyzlečie a prehodí cez jedno z kresiel v spálni. Iba si rozčeše trochu zachlpcované vlasy, neskôr si vo vedľajšej kúpelni umyje tvár, pri nočnom stolíku si zloží okuliare a len v spodnom prádne sa uloží do postele. Otočí sa chrbtom k dverám, keďže jej polovica postele je tá ľavá a paplón cez seba iba letmo prehodí. Máličko privrie ustaté oči, avšak sa jej doposiaľ nedarí zaspať, napriek obrovskej únave. Preto akurát tak mlčí a leží.*
Frederick Sciorradh Adler *Ďalší krátky pohľad jej venuje až keď sa postaví na odchod.* Dobrú, *zamrmle a znova si pripije. Na seba. Dvihne k nej pohľad, keď zaregistruje pohyb jej ruky, a nevie, či to on, alebo sama zmenila názor, keď s rukou klesne a akoby nič pokračuje v ceste. Pootočí k nej hlavu a počúva, ako kráča po schodoch až k spálni, a potom sa zvuky stlmia až celý dom utíchne a je počuť len praskanie ohňa v krbe. Po pár minútach sa postaví a vyjde na poschodie, potichu vojde do spálne a v privretých dverách zastane. Započúva sa do Inezinho dychu; pomalý a pravidelný. Rozviaže si motýlika a hodí ho na nočný stolík na svojej strane postele a prejde ku skrini, z ktorej vytiahne menej formálne sako. Následne sa rovnako nečujne z izby vytratí, zbehne po schodoch späť do obývačky, vleje do seba zvyšok whiskey a rýchlym krokom prejde do vstupnej haly, kde si zo stolíka vezme kľúče od auta a vyjde do tmy.*
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama