Inez a Frederick

Stráženie detí

16. dubna 2018 v 3:29
Frederick Sciorradh Adler * /*Postrážte ich do večera. Inez čo nevidieť porodí, tak aspoň zistíte, čo vás čaká.*/ S týmito slovami opúšťal s Inez rodičovský dom, kam zašli na nedeľný obed, ešte netušiac, že zvyšok dňa budú nútení stráviť s cudzími krpcami, ktorých rodičia si predĺžili dovolenku na Bahamách a prekvapená pestúnka si už zariadila iný program. Bolo zbytočné namietať, aj z dôvodu, že zhodnúť sa na spoločnej príčine, prečo nemôžu stráviť s uvrešťanými pankhartami niekoľko hodín, bola nad ich egoistické a škodoradostné zmýšľanie. Preto teraz stojí, s Inez po boku, vo vstupnej hale, a s neskrývaným zúfalstvom striedavo hľadí na priblblý ksicht pred sebou a druhý, dievčenský, v Inezinom náručí.*

Svadba

16. dubna 2018 v 3:28
Frederick Sciorradh Adler *Posledný gombík, manžety, nohavice...* Prestaň sa smiať, *zamrmle smerom ku chlapovi opierajúcemu sa o stenu. /*Ja sa nesmejem,*/ odpovie mu, no na perách mu pohráva úškrn. Trochu škodoradostný, ale presne to od neho čakal.* Prehral si stávku. *Pozrie na neho v zrkadle, a jeho tichý smiech ho začína rozčuľovať. /*Ty tiež,*/ pripomenie mu Tom, a on len neurčito pokrčí plecami. Motýlik je na svojom mieste, sadne si na stoličku a obúva si topánky.* To sa neráta. Bolo to dávno a situácie bola celkom iná. *Pohľad mu nervózne behá k hodinám vedľa Toma, takže topánku sa mu podarí zašnurovať až na tretíkrát. /*To by som mohol povedať aj ja. Obaja sme vedeli, že to takto dopadne, obe stávky by sa mohli považovať za neplatné. Ale keďže to by nebola žiadna sranda,*/ pristúpi k Frederickovi a obzerá sa v zrkadle, /*tresty si odpykáme.*/ Frederick si oblečie sako a postaví sa vedľa priateľa.* Nechceš si to vymeniť? *otočí tvár k nemu. /*Dnes si to v tom celkom sám,*/ počuje odpoveď a na chrbát mu dopadne rana na povzbudenie.*

Freďo záhradníkom

16. dubna 2018 v 3:27
Frederick Sciorradh Adler *Šmik sem, šmik tam, šmik...* Dokelu! *zanadáva a záhradnícke nožnice dopadnú na perfektne upravený anglický trávnik. Zanechajú po sebe neveľkú jamu, no celkový dojem to zničilo úplne. Topánkou sa snaží svoju chybu napraviť, niežeby sa mu ktovieako darilo. Vďaka tomu aj zabudne na ďalší zničený krík, a pri pohľade naň sa mu v tvári zračí len zúfalstvo. Obstrihá teda ešte pár konárikov, nech tá nehoda vyzerá ako zámer, a nakoniec je so svojou prácou prekvapivo spokojný. Inez by si ale mohla nepamätať, že mali kríky tvar kociek, to by mu tie abstraktné tvary potom mohli prejsť. Prezrie si svoje diela ohraničujúce zadnú terasu... S týmto sa nikdy nikomu neprizná. Pristúpi radšej k jednému zo stolov, na ktorom sú uložené tie prekliate plány a pohľad mu okamžite padne na nákres jazera. Jazierka. Proste jamy, ktorú musí on sám vykopať. S vražedným výrazom vezme do rúk rýľ a o chvíľu už počuť pravidelné dopady kôpok zeme na inú kôpku, pomaly kopu povedľa.*

Pravda

16. dubna 2018 v 3:24
Frederick Sciorradh Adler *Stále tomu celkom nemôže uveriť. Prečo to spravili? Veď je to šialené! Ona je šialená! Ani mu nenapadne zamyslieť sa pri tej myšlienke nad sebou. Znova si číta niekoľko rokov starý novinový výstrižok a fotku, ktorá hovorí jasne. Nemôže to byť nik iný ako ona, a ostatné dokumenty na stolíku pred ním to len potvrdzujú. A vie to ona? Jediné čo ho teraz trápi, hlavne preto, že nevie, aký účinok tieto informácie budú mať. Fyzickú tortúru si žiaľ musí odpustiť, aj keď povedal čo povedal... blázon takýmto spôsobom nie je. Nahne sa k poháru a dopraje si riadny dúšok, celý týždeň je to jeho prakticky jediné potešenie.* Už nech je doma, *zamrmle, neveriac, že to vyslovil nahlas.*

Návrat domov

16. dubna 2018 v 3:22
Inez Soith Cresswell *V pravej ruke drží svoje predražené lodičky a pomaly a opatrne našlapuje na dlaždice pred ich domom, popri čom vždy svárlivo sykne. Kolíše sa do strany na stranu, zažila veru... búrlivé obdobie, zdržala sa o čosi dlhšie, než by kto očakával. Asi ako aj jej milý, či jej mačička. Veď to vynahradí... jej. Voľnou, ľavou sa následne prehrabne v nepoddajných vlasoch, sťažka povzdychne a otvorí si dvere, ktoré ju spoločne s prahom ako jediné delia od blízkej smrti. Vpadne dovnútra a započúva sa do zvukov v dome. Zaumieni si, že si vyberie menšie zlo a prešmykne sa do spálne a bude dúfať, že ho tam nestretne, nuže sa pustí smerom k schodom, po ktorých začne vykračovať...*

Lamiina pomsta

16. dubna 2018 v 3:19
Frederick Sciorradh Adler *Ešte ani nevojde do domu a už si rozopína sako, uvoľňuje kravatu... Ďalší vyčerpávajúci deň, po ktorom má chuť vyčerpať sa inak. V mysli sa mu zjaví dokonalého telo Inez, a na tvári mu pohráva úškrn ako otvára obrovské vchodové dvere. Napriek úškrnu si ale uvedomuje, že to v ich vzťahu nevyzerá vôbec dobre. No je si istý, že sa to zmení. Teraz ho možno nenávidí, no to ju prejde- a ako jej aj povedal, bude sa jej to páčiť. Veci si zloží hneď v predsieni a pokračuje rovno na poschodie, ani ju nehľadajúc. Veď ona sa sama priplazí. Ide do spálne, premýšľajúc, koho povoľnejšieho by mohol navštíviť. A dať to Inez vedieť, nech žiarli, snáď by svoj názor na neho rýchlejšie zmenila... Najprv ho prekvapia pootvorené dvere, svetlo v izbe, a keď otvorí, pohľad ktorý sa mu naskytne. Prekvapenie ale netrvá dlho.* Doliezla si skôr ako som čakal. *Ani sa nesnaží byť milý. Nemá prečo, už nemá čo skrývať. Zavrie dvere a vojde hlbšie do miestnosti, nespúšťajúc z nej pohľad. Tehotenstvo na nej vidno, no nemá žiaden vplyv na to, ako na neho pôsobí.*

Frederickove narodeniny

16. dubna 2018 v 3:19
Frederick Sciorradh Adler *Dokonalý oblek, dokonalý motýlik, účes, výraz, úsmev... /*Nikto určite nepochybuje o našom šťastí,*/ dokonale skrytá myšlienka pred vtieravými jedincami. Ďalší kompliment zložený, ruka stisnutá na hranicu zlomenia /*zasran, ktorý si ako jediný môže dovoliť vyplácať ženské drahšie*/, a konečne si môže pripiť.* Na zdravie, láska. *Síce sotva prišli, no dnes nemal ešte ani pohárik. Úsmev nekonečne zaľúbeného snúbenca určite očarí nejednu dámu či madam, ktoré v tom okamihu počastovali jeho drahú nenávistnými pohľadmi. On sa ale ani neobzrie, pohľad má len pre Inez, a v ruke stále trpezlivo drží štíhly pohár na stopke.*

Obed

16. dubna 2018 v 3:18
Frederick Sciorradh Adler *Stôl úplne zaprataný štósmi papierov, levitujúci kalamár s atramentom. Vedľajší, o čosi menší stôl vyzerá rovnako, len kôpky sú zoradené úhľadnejšie a okrem kalamára lieta aj brko, pohybujúce sa presne ako to vo Frederickovej ruke. A kdesi v tom neporiadku sa nájde miesto aj pre fľašu, za ktorou sa voľnou rukou načiahne, neprestávajúc zapĺňať prázdne miesta v dokumentoch. Aspoň že kópie sa dajú písať kúzlom, keď už originály nie. Odpije si poriadny dúšok a pohľad mu na okamih padne na hodiny oprosti stolu. Ešte nie je ani obed a pomaly stiahne prvú fľašu.* Vďaka, oci, *zamrmle sarkasticky a preloží súbor papierov k "hotovým", pričom si prisunie ďalší a kopa na menšom stole spraví to isté. S povzdychom sa pustí do ďalšieho dopĺňania faktúr a kontrolovania zmlúv, uvedomujúc si, že keby mu to otec nekáže, bavili by ho aj tieto papierovačky.*

Bree

16. dubna 2018 v 3:17
Inez Soith Cresswell *Na to, že je celý čas doma, na to, aby šla upratať dom je príliš fajnová a až tak znudená zasa nie je, aby s tým začala. Hrdelne si povzdychne, akoby jej na ramená padala všetka starosť sveta, pritom sa má perfektne, síce má pocit, akoby jej niečo v živote schádzalo, len to je problém, že nevie zistiť čo. Aj keď trochu menej vypiplané šaty, vlasy v drdole a mačka uložená v jej lone, pokojne pradúca. Pohladí ju po jemnom kožúšku a láskavo sa usmeje. Užíva si ticho prerušované jej pradením. Občas sa periférne pozrie von priestranným oknom, či náhodou niekto nemieri k ich sídlu.*

Zásnubný večierok

16. dubna 2018 v 3:11
Inez Soith Cresswell *S vystretým chrbátom, ramenami zatláčanými vzad, aby lepšie vynikol jej bujarý dekolt vo vrchu šiat, ktoré z nej viac odhaľujú než zahaľujú, prechádza na vysokých opätkoch po mramorovom obklade podlahy. Priam prahne po uznaní a po tom, aby bola stredobodom pozornosti. Podvihne bradu a nos, trošku privrie oči a zvrášti obočie, čo dodá jej tvári na prísnosti, čo platí aj pre jej okuliare, bez ktorých by toho veľa nevidela. Samozrejme sa pridržiava svojho milého do spoločnosti, jednak preto, že aspoň jednu konvenciu plánuje splniť, okrem toho je z neho pekný šperk a aspoň nespadne z tých opätkov, dodáva jej podporu. Sem tam zmení výraz z chladného na vľúdny, keď sem tam niekoho pozdraví, ale jej hlas stále znie ako syčanie hadov.* Pozri sa na všetky tie trosky, drahý. *Predhodí rovnako s dávkou jedu a do voľnej ruky si zoberie pohár šampusu, ktorý si pritisne k načerveno natreným perám, ktoré dokonale ľadia s jej hustou, červeno sfarbenou hrivou, ktorú má voľne rozpustenú.* Niektorí sa cítia ako sračka ale vyzerajú skvostne. Iní tak aj vyzerajú. *Precedí pomedzi zuby a usrkne si.*
 
 

Reklama